do galérie:
Mesiac fotografie
Počas Mesiaca fotografie vám ponúkame tipy z bohatého výstavného programu festivalu.
Lola Garrido: Oči, ktoré boli storočím
História média fotografie je na výstave Oči, ktoré boli storočím prezentovaná cez 90 fotografií od 64 autorov zo zbierky Loly Garrido. Ukazuje tak technický vývoj, ako aj prerod - a najmä uznanie - média fotografie ako umeleckého diela. Najstaršia fotografia na výstave je už z roku 1907, a postupne sa dostávame až do 90. rokov dvadsiateho storočia. Okrem širokého časového záberu je výstava zaujímavá aj pestrosťou, odráža život v jeho bezstarostnosti i hrôze, vedľa dokumentárnej, avantgardnej portrétnej či artovej módnej fotografie tak vidíme vojnové fotografie a fotografie so silným humanistickým posolstvom. Sama zberateľka ich rozdelila do troch hlavných okruhov: humanistická a modernistická fotografia, módna fotografia a ženský pohľad, a iniciačná cesta smerom k avantgarde. Výrazná je prítomnosť ženských autoriek, ktoré často veľmi odvážne posúvali hranice fotografického média a nebáli sa kontroverzie, ako boli Lee Miller, Diane Arbus, Cindy Sherman alebo Nan Goldin. Výstava predstavuje vedľa slávnych mien ako Man Ray, Henri Cartier-Bresson, Robert Capa, Robert Doisneau, René Magritte, alebo Robert Mapplethorpe aj ďalších nemenej dôležitých fotografov a fotografky, ktoré formovali a spoludefinovali vývoj fotografie. Výstava je výnimočnou príležitosťou sledovať inovatívne premeny a vnímanie média fotografie. Ako uvádza Lola Garrido: “...boli vytvorené tak, že keď nad nimi rozjímame, môžeme vidieť a uvedomovať si, že Umenie a Život sú dva nádherné vynálezy.”
Inge Morath: Zo série Masky, 1961 © Lola Garrido Collection
Prečítajte si rozhovor so zberateľkou Lolou Garrido.
kde: Dom umenia, Nám. SNP 12, Bratislava
kedy: denne 11.00 - 19.00
Elina Brotherus: 12 ans après: Portréty v čase
Čo ste robili pred 12 rokmi? Boli ste vtedy šťastní? Mali ste plány, sny? Vyšlo všetko tak, ako ste predpokladali? Pred 12 rokmi prišla fotografka Elina Brotherus do Chalon-sur-Saône vo Francúzsku, kde sa mala zúčastniť na umeleckej rezidencii. Vyzbrojená fotoaparátom a kopou poznámkových lepiacich papierikov sa Brotherus dala na intenzívne štúdium francúzštiny a snažila sa prispôsobiť sa rozdielnemu prostrediu, pričom celú túto skúsenosť priebežne dokumentovala. Finálny produkt, Suite françaises, je súpisom autorkinej snahy oboznámiť sa s novým jazykom, s novou krajinou, s novou kultúrou. Dnes, o 12 rokov neskôr, sa Brotherus vracia na to isté miesto vo Francúzsku ako úplne iná osoba. V priebeh rokov sa usadila vo Francúzsku a pevne sa etablovala ako umelkyňa. Pri spätnom pohľade na seba spred 12 rokov sa dokáže zamyslieť nad tým, koľko sa toho zmenilo. Vo svojich fotografiách konfrontuje samu seba v aktuálnom okamihu so svojím ja, ktoré existovalo pred 12 rokmi. Mladú ženu na začiatku jej kariéry nahradila staršia žena, ktorá pozná samu seba. Fotografie zo súboru 12 ans après kladú vedľa seba dva okamihy v živote Eliny Brotherus a ponúkajú tak dokument o kontinuite zmien. Hoci sú tieto fotografie len chvíľkovými zábleskmi, sú svedectvom o plynutí času, o pominuteľnosti vecí. Zároveň však platí, že niektoré veci sa nemenia nikdy.
kde: Stredoeurópsky dom fotografie - Galéria Martina Martinčeka, Prepoštská 4, Bratislava
kedy: denne 11.00 - 19.00
Igor Kalný: Nič než umelec
Výstava ponúka viacero rozmerov tvorby Igora Kalného a jeho uvažovania. Poukazuje na pevné zázemie umelcov, vytvárajúce v časoch totalitného režimu „ostrovy pozitívnej deviácie“ , aj na rodinné prostredie, voči ktorému sa Kalný ako mladý človek vyhraňoval, no zároveň ho formovalo. Skrytý dialóg s profesiou otca, publicistu Slava Kalného, šéfredaktora Smeny v rokoch 1965 – 1968 a mamy Valérie Kalnej, metodičky matematiky, môžeme vystopovať aj v Kalného tvorbe, ktorá pozostáva zo stoviek kresieb. Vznikala v krátkom, no o to intenzívnejšom, tvorivou prácou naplnenom období jedného desaťročia, v rozmedzí rokov 1977 až 1987. Je v nich prítomné napätie medzi intimitou a extrovertnosťou, poriadkom a chaosom, konkrétnym a abstraktným, uchopiteľným a tajomným. Vďaka hľadaniu ich vyváženosti nesie tvorba Igora Kalného nadčasové posolstvo. Výstava je zároveň mementom doby, keď sloboda prejavu bola trestaná mlčaním, zákazmi a vylúčením z verejného života.
kde: Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Palackého 27, Trenčín
kedy: ut - so: 9.00 - 17.00 (v sobotu od 10.00)
Tibor Huszár: Všetky deti Boha
Výstava nadväzuje na pôvodný projekt Deti Boha, v ktorom Tibor Huszár zachytával ľudskosť, dôstojnosť a vnútorné svetlo človeka naprieč kultúrami a vierovyznaniami. Nová verzia rozširuje jeho odkaz a predstavuje fotografie z celého sveta – Brazília, Mexiko, Afrika, Čína, Japonsko, Izrael, USA a Európa. „Otec veril, že každý človek je výnimočný a má príbeh, ktorý stojí za to zachytiť. Fotografia bola pre neho spôsobom, ako vidieť dušu človeka a priniesť ju svetu,“ hovoria deti Tibora Huszára.
Komentované prehliadky 23.11 a 29.11.2025 od 14:00-15:00
kde: Synagóga Senec, Mierové námestie
do divadla:
Odivo + Divadlo Štúdio tanca: Lost in translation / Nájdené v preklade
Divadelný roadtrip / tanečný lovetrip zachytáva intímny príbeh manželov a tanečníkov Lívie MM Balážovej a Zebastiána Méndez Marín. Prostredníctvom zdieľania osobných skúseností otvárajú témy migrácie, identity a hľadania vlastného miesta vo svete. Aké je to balansovať medzi nutnosťou preložiť sa do inej krajiny, jazyka, mentality a zachovaním integrity vlastného sveta? Ako na tejto ceste nestratiť samých seba? Koncept a réžia: Mária Danadová a Monika Kováčová
kde: Štúdio tanca, Banská Bystrica
kedy: 22. 11. o 19.00
threeiscompany & Jaro Viňarský: IHOPEIWILL
Fyzická meditácia o migrácii, strate a nádeji. Spojenie súčasného tanca a performatívneho umenia vás vtiahne do osobnej aj kolektívnej krajiny pohybu, ktorou prechádzame všetci. Pohybová improvizácia, limitovaná spletitou konštrukciou, ako umelecká reflexia súčasného vývoja spoločnosti. Inscenácia nastoľuje otázku našej zodpovednosti voči budúcim generáciám. Vyjadruje sa k vážnym otázkam ako klimatická kríza či rast napätia a agresivity v spoločnosti.
Záverečné posolstvo tvorcov vyjadruje pocit očakávania a nádeje založenej na viere, že ľudia majú schopnosť si uvedomiť svoju individuálnu zodpovednosť za podobu sveta, v ktorom žijeme.
Vypočujte si podcast s choreografom a tanečníkom Jarom Viňarským
kde: Kultúrne centrum Modra
kedy: 22. 11. o 19.00
Hitlerov prezident
Hra ako svedectvo o absurdnosti dejín z odvrátenej strany svedomia. Židovskí žiadatelia o výnimky, groteskné arizátorky, statočný farár a boa. Táto hra nie je o presviedčaní presvedčených, je to snová groteska o záchrane slobody a demokratických hodnôt. A o viere, že z hrôz minulosti sa môže zrodiť nádej a odhodlanie.
Na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident. Réžia: Valeria Schulczová
Prečítajte si o inscenácii Hitlerov prezident na plan.art.
kde: DPOH, Bratislava
kedy: 23. 11. o 19.00
do kina:
Queer
Režisér Luca Guadagnino prichádza s modernou filmovou adaptáciou slávneho románu Williama S. Burroughsa. Novelu Queer napísal v čase, kedy čakal na súdny proces po tom, čo v Mexiku nešťastnou náhodou zastrelil svoju manželku Joan Vollmer. Postava osamelého Leeho, ktorú stvárnil Daniel Craig, je Burroughsovým alteregom. Režisér Luca Guadagnino v niekoľkých rozhovoroch označil Queer za svoj najosobnejší film. ,,Burroughsovu novelu som po prvý krát čítal ako 17 ročný študent, a okamžite ma zasiahla. Nie je to príbeh iba o homosexualite, ale predovšetkým o túžbe po spojení s iným človekom.’’
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 22.11. o 18.15
film sa premieta v rámci Filmového festivalu inakosti
Love Me Tender
Koncom leta Clémence svojmu bývalému manželovi povie, že mala vzťahy so ženami, a on ju zbaví starostlivosti o syna. Tým sa začína jej niekoľkoročný boj o obhajobu svojho práva byť matkou a ženou, ktorá sa môže slobodne rozhodovať. Réžia: Anna Cazenave Cambet
Románovú predlohu od Constance Debré si môžete prečítať aj v českom preklade Petry Zikmundovej.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 22.11. o 16.10 / 25. 11. o 17.00
film sa premieta v rámci Filmového festivalu inakosti
Pieskový násyp
Marko nemá veľké plány do budúcnosti: život v malej chorvátskej dedine mu úplne vyhovuje. Pravdepodobne si vezme svoju priateľku, bude sa starať o mladšieho brata a pracovať s otcom v autoservise. Možno raz vyhrá šampionát v páke – a k šťastiu už nič viac nepotrebuje. Ale naozaj? Režisérka Čejen Černić Čanak vo svojom debutovom celovečernom filme prináša autentický a zároveň krehký príbeh o hľadaní vnútornej slobody v konzervatívnom prostredí.
kde: Kino Film Europe, Bratislava
kedy: 23.11. o 19.30
film sa premieta v rámci Filmového festivalu inakosti
z gauča:
Ma Rainey – matka blues (Netflix)
Filmová verzia divadelnej hry Augusta Wilsona o blues, vášni a bolesti. vychádza zo skutočného príbehu legendárnej bluesovej speváčka Gertrude „Ma“ Rainey. Dej je sústredený do nahrávacie štúdia, kam v roku 1927 prichádza s kapelou nahrávať Ma Rainey. Film sa zaoberá otázkami rasy, umenia, náboženstva a súdpbému nerovnému vzťahu bluesových umelcov a hudobných producentov.
ReMastered: Ďábel na rozcestí (Netflix)
Dokument o krátkom a mýtmi opradenom živote Roberta Johnsona, bluesového speváka, skladateľa a hudobníka, ktorý výrazne ovplyvnil neskoršie generácie hudobníkov. Názov dokumentu pochádza z mýtu o tom, ako uzavrel na rázcestí dohodu s diablom aby dosiahol hudobný úspech. O jeho vplyve na svoju hudbu a Johnsonovom majstrovstve hovoria napr. Keith Richards, Eric Clapton či Taj Mahal.
The Blues (Apple TV)
The Blues je 7-dielny dokumentárny filmový seriál z roku 2003 , ktorý produkoval Martin Scorsese a venuje sa histórii bluesovej hudby. Každý diel - a tému - nakrútil iný režisér, okrem Scorseseho napr. Wim Wenders, Charles Burnett, Mike Figgis či Clint Eastwood.
Bluesman
Na jeho gitary hrajú Billy Gibbons, Eric Clapton alebo Jeff Beck. Dokumentárny film režiséra Michala Rákosníka rozpráva životný príbeh Petra Jurkoviča, uznávaného parazitológa, ktorý sa v roku 1989 rozhodol opustiť pohodlie istého zamestnania a svoj vedecký aj muzikálny talent spojil v riskantnom úsilí na dosiahnutie nového cieľa - vytvorenie dokonalej gitary. Najskôr sa ale musel nechať zamestnať v stolárni v Jílovom pri Prahe, aby sa naučil pracovať s drevom, ktoré sa až po dlhých rokoch pokusov a omylov začalo pod jeho rukami blížiť kvalitám Fenderu Stratocaster, ku ktorej sa Jurkovič dostal náhodou v 80. rokoch. Po siedmich rokoch tvrdej práce jeho vidiecka dielnička začala produkovať gitary, ktoré svojim zvukom pútali pozornosť aj za oceánom. Jeho gitary sa postupne dostávali do rúk jeho idolom. Vo filme o tej svojej porozpráva Billy Gibbons.
https://www.ceskatelevize.cz/porady/11916042295-bl...
na čítanie:
...slovenská trojka:
Mila Haugová: Rarum: priesvitnosť
Verše Mily Haugovej sú aj v tejto zbierke fascinujúco konkrétne (sny, zážitky) i tajomne efemérne (abstraktá, rastlinná a zvieracia symbolika). Rarum – niečo vzácne a zriedkavé. Priesvitnosť – krehká kvalita toho, čo je vnímateľné iba pomaly a trpezlivo. Po prečítaní paradoxne pretrváva niečo, čomu nie je možné v úplnosti rozumieť – dá sa to však precítiť. Tvorba Mily Haugovej – našej azda najvýznamnejšej súčasnej poetky – sa pritom vrství ako letokruhy nielen v sebe samej, ale tvorí aj významný referenčný bod v kontexte súčasnej poézie v súvzťažnosti k modernejšie i tradičnejšie ladeným poetikám autorov a autoriek všetkých generácií.
Kristián Lazarčík: Enfant terrible si kupuje jednosmerný lístok
Debutová zbierka ôsmich poviedok prozaika a scenáristu Kristiána Lazarčíka tematizuje otázky sexuálnej či rodovej identity a približuje zložitosť situácie, v ktorej sa ocitá človek neschopný uniknúť z násilného partnerského alebo rodinného vzťahu. Postavy v prózach sa proti deštruktívnemu správaniu vymedzujú cynickou maskou, ktorá má zakryť vnútornú krehkosť protagonistov. Rozpor medzi vonkajšou hrubosťou a zvýšenou citlivosťou postáv často ústi do tragikomickej modality, keďže postavám neraz nezostáva nič iné, ako so smiechom prežiť vo svete, ktorý v tejto podobe nie je znesiteľný.
Erik Groch: Hlinený zošit
Niekde medzi Uložou a „Uložou“, na miestach, ktoré predstavujú životný priestor média, prostredia a jeho sprostredkovateľa, existuje vzťah ustupujúceho autora s rozvoľneným, hravým jazykom, ktorým sa miesto rozširuje a dotvára. Knihu je možné čítať ako prepis – prenesenie záhrady a okolitých lesov na obydlie, nepatrný moment na večnú ikonu, básnika Erika na čitateľa Jakuba, a napokon, Uložu na „Uložu“.
...a svetovo-slovenká Ars Poetica
22.11. od 18:30 / V - klub
Lily Michaelides /CY
Yuriy Serebriansky /KZ
Moya de Feyter /BE
Sergej Timofejev & Orbita poetry/video show /LV
Ivan Štrpka /SK
koncert poézie: Ivan Štrpka, & Altar Quartet (Nikolaj Nikitin, Ľuboš Šrámek, Juraj Griglák, Jakub Turác)
VJ Zden Hlinka
na počúvanie:
Livin’ blues 2025
32. ročník najstaršieho slovenského bluesového festivalu, ktorý ponúka prierez toho najlepšieho zo slovenského blues a blues-rocku. Okrem iných vystúpia:
Leburn Maddox (USA)
Legendárny blues/funkový gitarista a spevák. Jeho kariéra začala už v polovici 70 - tych rokov, počas svojej búrlivej kariéry spolupracoval s takými esami ako James Brown či George Clinton. Je známy svojimi excelentnými živými vystúpeniami. Brilantný zvuk, skvelá technika, silné emócie.
ZVA 12-28 Band (SK)
Kapela mala prvý koncert v auguste 1990, na scéne je už teda 35 rokov. Čerpá z klasickej blues-rockovej hudby, ale zostáva absolútne originálna, nielen hudbou, ale aj textami, ktoré odrážajú každodennú realitu a perfektnou iróniou.
kde: DK Lúky, Bratislava
kedy: 22. 11. od 18.00
....a dajte si bluesový víkend s našim playlistom venovaným Robertovi Johnsonovi, ku ktorému sa vzťahuje niekoľko generácií hudobníkov.
Zakladateľ “klubu 27” po sebe zanechal iba 29 nahrávok, no je jedným z najvplyvnejších hudobníkov 20. storočia. Vďaka až neprirodzene dlhým prstom dokázal na jednej gitare, hrať spôsobom, že zneli ako dve. Keď Brian Jones púšťal po prvý krát Keithovi Richardsovi Johnsonovu hudbu Keith sa ho spýtal: „Kto je ten druhý, kto s ním hrá?“, neuvedomil si, že to bol Johnson, ktorý hral na jednej gitare. „Počul som dve gitary a trvalo mi dlho, kým som si uvedomil, že to robí úplne sám,“ povedal Richards, s tým, že „Robert Johnson bol ako orchester“.
Johnson je dodnes považovaný za jedného z najväších majstrov blues, najmä štýlu Delta blues. Keith Richards hovorí: „Chcete vedieť, aký dobrý môže byť blues? Tak toto je ono.“ Podľa Elijaha Walda v jeho knihe Escaping the Delta bol Johnson vo svojej dobe najuznávanejší pre svoju schopnosť hrať v širokej škále štýlov, od surovej country slide gitary až po jazz a popové licky. Johnson je tiež známy tým, že používa gitaru ako „druhého speváka v piesni“, techniku, ktorú neskôr zdokonalil BB King na svojej gitare nazývanej Lucille : „V Afrike a v afroamerickej tradícii existuje tradícia hovoriaceho nástroja, počnúc bicími ... jednostrunovými a potom šesťstrunovými s prevedením v štýle úzkeho hrdla; stáva sa konkurenčným hlasom ... alebo doplnkovým hlasom ... v prevedení.“
K Robertovi Johnsonovi sa viaže viacero mýtov, podľa jedného z nich upísal na krížnych cestách dušu diablovi, aby získal úspech. Motív diabla je prítomný aj v jeho textoch, čo mýtus priživovalo (“Ja a diabol kráčame bok po boku” v skladbe Me and the Devil Blues, či “Musím ísť stále ďalej/ v pätách mám blues ako krupobitie/pekelný pes sa za mnou rúti” v Hellhoundon on My Trail), ale nebolo napokon samotné blues nazývané diablovou hudbou? Niektorí vedci tvrdia, že diabol v týchto piesňach sa môže vzťahovať nielen na kresťanskú postavu Satana, ale aj na podvodníckeho boha afrického pôvodu Legbu, ktorý bol spájaný s križovatkami. Folklorista Harry M. Hyatt napísal, že počas svojho výskumu na juhu v rokoch 1935 až 1939, keď Afroameričania narodení v 19. alebo začiatkom 20. storočia hovorili, že oni alebo ktokoľvek iný „predali svoju dušu diablovi na križovatke“, mali na mysli iný význam. Hyatt tvrdil, že existujú dôkazy naznačujúce africké náboženské tradície okolo Legbu a uzavretie „dohody“ (nie predaja duše v rovnakom zmysle ako vo faustovskej tradícii) s takzvaným diablom na križovatke.
Miesto odpočinku Roberta Johnsona je neznáme, aj keď existujú oficiálne až tri miesta, kde je údajne pochovaný. Jeho podoba sa zachovala iba na dvoch fotografiách.
Hudobný odkaz Roberta Johnsona niesli prvý bluesmani hrajúci na elektrickú gitaru ako napr. Muddy Waters, John Lee Hooker, Howlin’ Wolf či Elmore James. Z ich R’n‘B "urobili" Elvis s Chuckom Berrym o desať rokov neskôr rock’n‘roll, a Roberta Johnsona opäť vrátili do širšieho povedomia v 60. a 70. rokoch slávne blues-rockové skupiny, pričom “diabolský” aspekt blues sa stal súčasťou mýtu okolo Led Zeppelin, tí údajne tiež podpísali zmluvu s diablom, inak sa ich rýchly úspech jednoducho nedal vysvetliť. A podobne ako baptistickí kazatelia chceli kedysi páliť nahrávky Roberta Johnsona, vytiahli o niekoľko desaťročí do boja aj proti skladbe Stairway to Heaven, podľa tvrdení ustanoveného výboru ak sa skladba hrá pospiatky, tak v nej počuť vzývanie Satana. Čo dodať? V každom prípade je precítený blues diabolsky dobrá hudba.
Robert Johnson - Hellhoundon on My Trail
...a Roberta Johnsona hrajú:
Howlin’ Wolf - Dust My Broom
Bob Dylan - Rambling on My Mind
„Keď Johnson začal spievať, pôsobil ako chlapík, ktorý by v plnej zbroji mohol vyskočiť z hlavy Dia.“
The Doors - Me And The Devil Blues
The Doors majú v repertoári viacero skvelých bluesových skladieb, na koncertoch sa vracali aj k bluesovým koreňom a k Robertovi Johnsonovi, skladba je na bluesovom živom albume, ktorý vyšiel v rámci Record Store Day.
Eric Clapton - Hellhoundon on My Trail
Eric Clapton sa neobmedzil iba na niekoľko coverov, či už s Cream, alebo sólovo, ale nahral rovno celý album so skladbami Roberta Johnsona, ktorý vyšiel pod názvom Me and Mr. Johnson. „Je pozoruhodné, že ma celý život poháňala a ovplyvňovala práca jedného muža,“ povedal Clapton. „Aj keď uznávam, že to vždy bol základný kameň mojej hudby, stále by som to nepovažoval za posadnutosť, namiesto toho ho radšej vnímam ako orientačný bod, podľa ktorého sa orientujem, kedykoľvek cítim, že sa strácam. Hovorím, samozrejme, o diele Roberta Johnsona. Keď som ho počul po prvýkrát, bolo to, akoby spieval len pre seba a občas možno pre Boha. Spočiatku ma to svojou intenzitou desilo a dokázal som to prijať len v malých dávkach. Potom som nabral silu a prijal som trochu viac, ale nikdy som sa od toho nevedel naozaj odpútať. Teraz, po všetkých tých rokoch, je jeho hudba ako môj najstarší priateľ, vždy niekde vzadu v mojej hlave. Je to najlepšia hudba, akú som kedy počul. Vždy som dôveroval jej čistote a vždy budem.“
Led Zeppelin - The Lemon Song
Vplyv blues na hudbu Led Zeppelin je silný a všadeprítomný. The Lemon Song je inšpirovaná skladbou Howlin’Wolfa Killing Floor a názov napokon dostala podľa verša, ktorý Robert Plant cituje z textu skladby Travelling Riverside Blues Roberta Johnsona “stlač môj citrón, až mi potečie šťava po nohe”. Frázu, ktorá bola u bluesmanov tej doby zdá sa obľúbená - klavírista Roosvelt Sykes naspieval v rovnakom roku ako Robert Johnson blues She Squeezed My Lemon - preslávila práve skladba Led Zeppelin.
White Stripes - Stop Breaking Down
“Hrával som veci od Howlin' Wolfa, Cream a Led Zeppelin, ale keď som počul Son House a Roberta Johnsona, úplne ma to ohromilo. Bolo to niečo, čo mi chýbalo celý život. Táto hudba ma prinútila zahodiť všetko ostatné a venovať sa iba duši a úprimnosti blues.” Jack White
Joe Bonamassa - Stones In My Passway
Robert Johnson nemôže samozrejme chýbať ani v repertoári jedného z najväčších bluesmanov súčasnosti
Erich Boboš Procházka a Marek Wolf - Crossroads Blues
Skladbu o krížnych cestách, ktorú preslávila kapela Cream na koncertoch spieva aj bluesový harmonikár Erich Boboš Procházka