prezident sa naveľa aspoň zmohol na rečnícku otázku, aký program tam vlastne mali. Ale čo je ho vlastne do toho? Výlet bol predsa odmenou za konsolidáciu, ktorú nominanti ministerstva už nejaký čas efektívne vykonávajú v štátnych inštitúciách, príkladnú prácu odvádza Rada Fondu na podporu umenia. Najnovšie sa dejú veci aj v Rade STVR. Lukáš Machala sa sťažoval, že zo správ má stále pocit, akoby tu nič nefungovalo a vo vláde boli samí hlupáci. 

Ťažko povedať, čo z prekérnej situácie, v ktorej sa kultúra na Slovensku ocitla, napokon vzíde. Vyzerá to, že nič dobrého. O nejakej vízii ani nechyrovať a zainteresovaní odborníci momentálne najradšej pracujú pre blaho vlasti diskrétne, ideálne za zatvorenými dverami. Gašpar z tajnej služby by si z nich mohol zobrať príklad. 

Keďže analytický útvar ministerstva kultúry Inštitút kultúrnej politiky zanikol k 1. septembru 2024, podkladom pre šetrenie v segmente kultúry sú údajne akési Machalove zoznamy nepohodlných. Takých, ako moja spolužiačka z muzikológie Alžbeta Lukáčová, vynikajúca etnomuzikologička, skvelá hudobníčka a dlhoročná dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici, ktorá musela z práce zo dňa na deň odísť. Príliš si na protestoch otvárala ústa. Chápem, je to frustrujúce, keď na nominantov Slovenskej národnej strany kade-tade vypiskujú folkloristi. A načo je vlastne bystrickej opere dramaturgička, keď možno nebude ani opera... Nezriadený rozklad zriaďovanej i nezriaďovanej kultúry pod taktovkou generálneho tajomníka služobného úradu s roztekaným pohľadom plazivo pokračuje.