svet slamu je dynamickou demokratizáciou verša, ktorá búra hranice medzi spoločenskými vrstvami, štátmi, publikom či pódiom, a čo je hlavné, medzi umením a verejnosťou.
green Mill a Nuyorican poets Café
Slam Poetry ako žáner vznikal v jazzových baroch Chicaga. Jeho mekkou sa stal bar Green Mill, v ktorom sa stále usporadúvajú slamové exhibície, ale tiež inscenácie pre viacerých slamerov. Slam bol odpoveďou na snobské čítačky vyššej vrstvy a akademické elitárstvo, ktoré bolo pre poéziu v 80. rokoch v Amerike príznačné. Marc Smith, murár a básnik, mal už dosť strojených úsmevov, drahých oblekov a vyleštených manžetových gombíkov, ktoré od básní odháňali každého, kto nebol dosť na úrovni. Marc chcel priniesť poéziu ľuďom bez rozdielu, a tak začal formovať žáner, v ktorom by mohol vystúpiť ktokoľvek. Poetry slam mal najprv podobu poetického divadla, kde viacerí básnici svojimi autorskými kusmi dotvárali celok – spojený témou, príbehom či rýchlou reakciou na spoločenské dianie. Slameri však chceli prednášať aj vlastné básne mimo divadla. Po každej slamovej inscenácii tak prišla na rad exhibícia najprv niekoľkých a neskôr všetkých hercov a časom sa stalo, že sa exhibície v programe striedali s inscenáciami. Publikum však chcelo tiež vyjadriť svoj názor. Netrvalo preto dlho a do žánru pribudli aj body. Ich forma sa do súčasnosti nezmenila. Ide o minimálne 5 bodových setov so škálou 0 až 10, pričom 0 je hodnotenie najnižšie a 10 najvyššie. Slamerka či slamer, ktorý v daný večer dostane najviac bodov, smie predniesť i prídavok.
slam si časom okrem bodov vymedzil i záväzné pravidlá:
- Na Slame môže vystúpiť ktokoľvek, bez ohľadu na jeho vierovyznanie, politické názory, rasu, pohlavie, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, vek či zamestnanie.
- Básnici nesmú používať žiadne rekvizity ani kostýmy.
- Všetky texty, ktoré na šou zaznejú, musia byť autorské a musí ich prednášať sám autor.
- Časový limit je 3 minúty, s nadstaveným časom 10 sekúnd, po prekročení tohto časového limitu sa slamerovi strhávajú body.
Slam má viacero ideových predchodcov, okrem beat generation k nim jednoznačne patrí aj folkové hnutie, free speech movement, performace art, blues, jazz alebo rap. Ide o fúziu grasrootsových žánrov pretavených do trojminútového literárno-performatívneho šialenstva.
Ak sa bavíme o newyorskej jazzovej poézii, automaticky nám napadnú mená ako Allen Ginsberg či Gregory Corso, a je to práve člen najmladšej generácie beatnikov Bob Hollman, ktorý je evolučným spojivom beatu a slamu. Bob sa po mnohých peripetiách v newyorskom undergrounde stal vedúcou osobnosťou Nuyorican poets Café a pracoval na popularizácii slamu pre široké masy. V roku 1992 sa v americkej televízii objavili prvé básnické klipy vrátane programu MTV Poetry Unplugged a priame rozhlasové prenosy zo slamov v Nuyoricane, ktoré oslovili tisíce poslucháčov z celého sveta. Bob dával priestor všetkým, ktorí v sebe mali túžbu hovoriť a etabloval už aj tak legendárnu kaviarničku na hlasnú trúbu žánru. V prvom desaťročí existencie slamu je dôležitý i rok 1990, keď sa v San Franciscu konali prvé národné majstrovstvá USA.
expanzia a majstrovstvá Európy
Bob & Marc sa po čase dištancovali od americkej formy poetry slamu, ktorá začínala byť zameraná oveľa viac na víťazstvo než na autentickú poéziu. V Amerike tak vznikla generácia „slamových politikov“, ktorí konštruovali texty tak, aby z publika vymámili čo najviac bodov. Vízia Marca Smitha sa dá však zhrnúť do jedného citátu „this is not a fucking competion!“. Marc tu hovorí o tom, že body slúžia divákovi ako nástroj slobody prejavu v reakcii na počutý slam. Porotca nie je arbitrom hodnoty umenia, o to menej hodnoty umelca. Tento rozpor medzi pôvodnou ideou a súťažnou praxou odštartoval Marcove cesty do Európy.
Bob naproti tomu pomáhal etablovať scény v Ázii, Afrike či v Južnej Amerike, kde tiež bádal v miestnej poézii. Je zberateľom básní napísaných či spievaných hlavne vo vymierajúcich jazykoch sveta.
História európskeho slamu sa začala písať v Nemecku a v Belgicku. Marc Smith v 90. rokoch vytvoril slamovú divadelnú skupinu Speak’Easy ensemble, s ktorou vystúpili na Festivale poézie v nemeckom Augsburgu. Tu sa Marc zoznámil s nemeckou rapovou skupinou Word Alert, s ktorou spolupracoval na vytvorení prvého viacjazyčného predstavenia One Poetic Voice k 25. výročiu vzniku Slam Poetry. Od tohto bodu Marc pracuje na viacjazyčných slamových divadlách všade po svete. Nemecky hovoriaca scéna je v súčasnosti najväčšou scénou na svete. Patrí do nej Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko a je v mnohom predobrazom pre ostatné slamové scény na kontinente.
Európsky sen, ako majstrovstvá opisuje ich zakladateľ, je pevne spojený s Belgickom a menom Philip Meersman. Philip bol až do roku 2024 prezidentom Svetovej organizácie Slam Poetry (WPSO). Inicioval tiež diskusiu o vzniku majstrovstiev Európy, ktorých prvý ročník sa uskutočnil v roku 2012 Antverpách. Odvtedy sa majstrovstvá organizujú nepretržite po celom kontinente: 2014 Malmö (Švédsko), 2015 Tart (Estónsko), 2016 Leuven (Belgicko), 2017 Brusel (Belgicko), 2018 Budapešť (Maďarsko), 2020 Maribor (Slovinsko, online), 2021 Brusel (Belgicko), 2022 Rím (Taliansko), 2023 Antwerpy (Belgicko), 2024 Košice (Slovensko), 2025 Berlín (Nemecko). Majstrovstvá Európy sú známe svojimi fluidnými pravidlami. Často rozhoduje špeciálna porota zložená len z organizátorov národných scén, ktorí, samozrejme, nemôžu bodovať svoju vlastnú krajinu, niekedy boduje, tak ako na bežných exhibíciách, publikum, občas i za použitia polteskometra. Zaujímavými výnimkami boli majstrovstvá Európy v Budapešti a v Košiciach. Zatiaľ čo v Budapešti bola ustanovená odborná porota z amerických legiend ako Marc Kelly Smith, Nate Smith, Baley Castle, Bob Holman či ženská majsterka sveta afroamerická poetka Mwende „FreeQuency“ Katwiwa spolu s jednou členkou náhodne vybranou z publika, v Košiciach sme mali odbornú porotu a publikum rozdelené pol na pol, teda traja porotcovia boli návštevníci majstrovstiev z publika a odborne hodnotili Bob Hýsek – spoluzakladateľ českej slamovej scény, ktorý vyučuje slam na univerzite v Olomouci, Lenka Šafranová – literárna vedkyňa, ktorá slam vniesla do akademickej diskusie na Slovensku a Péter Molnár – majster Európy v roku 2018, ktorý učí slobodu prejavu na Stredoeurópskej univerzite. V kolách, kde by mala odborná porota hodnotiť svojich krajanov, zastupoval daného porotcu americký slamer, básnik a vizuálny umelec Sean Patrick Mullroy.
Patrick PortellaÚčastníci ME 2024
slam poetry na Slovensku
História slovenského slamu sa začala písať, tak ako história mnohých slovenských umeleckých žánrov, v Česku. Bola to Lenka Zogatová z Českého centra v Bratislave, ktorá poetry slam v jeho stredoeurópskej forme Slam Poetry etablovala u nás i v Čechách. Legenda vraví, že sa so žánrom stretla v Maďarsku a odtiaľ pramení i jeho otočený názov. Faktom je, že okolo roku 2003 začína slamovať čoraz viac Slovákov, môžeme spomenúť mená ako Bruce Lee, Vlado Janček či raper Bene, rovnako sa zakladá aj pravidelná česko-slovenská exhibícia na festivale Pohoda, webová a facebooková stránka Slam Poetry SK. Generácia prvých slovenských slamerov má veľmi dobré zázemie hlavne v Bratislave, Žiline a v Čechách. Po Lenkinej smrti, ktorá otriasla umeleckým svetom oboch niekedy spojených republík, sa centrum slamu presúva k Jane Bělohlávkovej do Žiliny. V roku 2016 vedenie po veľmi vľúdnej dohode s predošlou generáciou organizátorov preberá spolu s Luciou Ernekovou autor tohto článku Tomáš Straka, ktorý je v tom čase najúspešnejším slovenským slamerom v Prahe, a v roku 2017 sa uskutočňujú prvé celonárodné majstrovstvá na festivale Amplión v Banskej Štiavnici. Našim prvým majstrom sa stal básnik a lekárnik Martin Helcman, ktorý bol tiež prvým Slovákom, ktorý kedy vystúpil na majstrovstvách Európy. Druhým majstrom bol Samčo brat Dážďoviek, undergroundová legenda našej scény. Bob Hollman o ňom na európskom šampionáte v Budapešti vyhlásil, že spôsob jeho improvizácie a prejavu je unikátny aj na svetové pomery. Na majstrovstvách v Budapešti nás v slamovej inscenácii Bridging the Barriers, ktorú spolu so slamermi zo šiestich krajín sveta režíroval Marc Smith, reprezentoval i Tomáš Straka. Tretím majstrom Slovenska sa už v košickej Tabačke stal raper, slamer a žonglér Michal Krakovský. Štvrtou víťazkou a prvou ženou, ktorá tento titul získala, bola herečka, scenáristka a kultúrna manažérka Mara. V roku 2022 zvíťazil stand-up komik, hudobník a režisér bedña, ktorý sa umiestnil na šiestom mieste na majstrovstvách v Ríme, a bol tak prvým slovenským šampiónom, ktorý sa zúčastnil na majstrovstvách sveta, konali sa vtedy v Brazílii. V roku 2023 titul získala Potopa Baša, ktorá je správkyňou audiovizuálneho obsahu scény a jej víťazstvo sprevádzalo nesmierne nadšenie diváctva i slamerstva. V minulom roku sa slovenské majstrovstvá výnimočne konali v Banskej Bystrici a zlatú medailu si odniesla Freya, tá skončila na európskom šampionáte piata a reprezentovala nás na majstrovstvách sveta v Mexiku.
Karin KolesárovaVíťazka majstrovstiev Európy Therese Sperling (GER)
Slovenský slam sa po svojej reinkarnácii v roku 2016 stal aktívnou súčasťou európskeho a svetového hnutia, momentálne má viac ako 200 slamerov aktívnych v siedmich mestách. Naši slameri vystupujú na medzinárodných pódiách v Čechách, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, ale i Japonsku. V roku 2024 sa organizačný tím v zložení Mária Ševčíková, Tomáš Straka a Katarína Sabolová podpísal pod majstrovstvá Európy v Košiciach, na ktorých sa zúčastnilo 32 krajín vrátane Ukrajiny a Philip Meersman o nich povedal že šlo „o najlepšie zorganizovaný šampionát v histórii žánru na kontinente“.
Zajtra, 31.10. o 19:00 sa v košickej Tabačke Kulturfabrik uskutočnia Majstrovstvá Slovenska v Slam Poetry, príďte rozhodnúť o tom, kto bude už našim ôsmym majstrom!
Autor Tomáš Straka je slovenský spisovateľ, básnik, performer, kultúrny manažér a publicista. Je autorom básnických zbierok Paper back (2013), Hrdina robotníckej triedy (2014), Spievam (2020) a Praha (2024), ktorá získala ocenenie Kniha roka Košického kraja, ako aj semi-autobiografických próz Len sa nepozri do očí (2016) a Persona non grata (2022). Publikoval v časopisoch Knižná revue, Glosolália, Vertigo, Dotyky, Fraktál, Romboid a kød, a na literárnych portáloch Knihy na dosah, Kinečko a THE INVISIBLE MAG. Je zakladateľom a generálnym manažérom súčasnej slovenskej Slam Poetry. Vystúpil na stovkách podujatí slam poetry v Česku a na Slovensku a odučil niekoľko desiatok workshopov určených pre verejnosť, študentov či slamovú komunitu. V roku 2018 reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy v slam poetry v Budapešti.
Bol členom tvorivého kolektívu Andreja Petroviča, ktorý v roku 2022 získal ocenenie Dosky za mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla za balet Extáza / Obrazy o nej, ku ktorému napísal scenár a texty. Pracuje ako literárny dramaturg kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik v Košiciach.
Gelnické iluminácieVystúpenie Tomáša Straku na festivale Gelnické iluminácie