pozeráme sa na zábery z 8. februára 1999. Sme v obývacej izbe, najprv počujeme hovor, až potom uvidíme rodinu – tri dievčatá pred kamerou a ich matku za ňou. Najstaršia dcéra hneď odchádza, jej mladšie sestry zostávajú v zábere, najprv spieva prostredná dcéra, potom sa k nej v inej scénke pridá mladšia sestra. „Pred 25 rokmi odišiel otec za prácou do Talianska. Komunikovali sme cez VHS kazety, posielali sme ich po šoférovi kamiónu,“ hovorí v úvode dokumentu Otec (Tata) Moldavčanka Lina Vdovii, prostredná dcéra z kazety. „V osemnástich som odišla za hranice, chcela som byť novinárka. S otcom som bola v kontakte čím ďalej, tým menej.“  

Po rokoch žije v Rumunsku a ako novinárka sa zaoberá témami násilia, vojny, imigrácie a vykorisťovania. Jej vzťah s otcom sa nezmenil – až do momentu, keď Pawel poslal dcére správu s textom: „Takto sa žije v Taliansku.“ Priložil aj video, na ktorom ukazuje telo pokryté modrinami. Pre Linu je to šok. Napriek naštrbenému vzťahu s otcom za ním s partnerom Raduom cestujú.

kde je pravda?

Po príchode za Pawelom dvojica zisťuje, že zamestnávateľ ho zneužíva, vyhráža sa mu a fyzicky ho napáda. „Asi si na mňa nahnevaná, nemáme najlepší vzťah. Nebola si so mnou šťastná, ale mala by si mať to srdce a pomôcť mi. Napíš o tom, natoč to, nech sa z toho vymaním. Ja to už ďalej nevydržím,“ prosí dcéru. Na konci sa mu zlomí hlas, skloní hlavu a šúcha si pravé obočie. Je to skutočne prosba zúfalého muža, ktorý je na konci so silami, alebo dobre premyslená manipulácia?