do galérie:
svadba neba a pekla – William Blake a jeho súčasníci
„Vidieť svet v zrnku piesku.”
Výstava predstavuje výber jeho najlepších diel zo zbierky londýnskej Tate a zasadzuje ich do kontextu turbulentného obdobia britského umenia, predstavivosti a histórie. Blakeove obrazy sú vystavené popri dielach umelcov, ktorí ho najviac inšpirovali, vrátane Henryho Fuseliho, Benjamina Westa a Johna Hamiltona Mortimera, ako aj umelcov ako William Turner, James Berry a Samuel Palmer – ktorí sa ním inšpirovali. Blake sa považoval za proroka, ktorý prostredníctvom svojho umenia a poézie premosťuje duchovný a fyzický svet. Blakeova tvorba často čerpala z jeho radikálnej politiky, hlbokého náboženského presvedčenia a osobných bojov. Mystik aj inovátor. Jim Morrison sa ním nechal inšpirovať pri názve kapely The Doors, odvolávajú sa na neho U2, Allen Ginsberg, Bob Dylan či Salman Rushdie, ktorý zo Svadby neba a pekla cituje ve svojich Satanských veršoch. Blakeove básne, alebo odvolávky na ne, zaznievajú napr. vo filmoch Dead Man od Jima Jarmuscha alebo Blade Runner od Ridleyho Scotta. Obraz Veľký červený drak a žena odetá do slnka sa stal súčasťou „hanibalovskej” trilógie vo filme Červený drak.
kde: Museum of Fine Arts, Budapešť
kedy: okrem pondelka 10.00–18.00
Tereza z Davle: Padesát na padesát
Tereza z Davle oslavuje svoje 50. narodeniny výstavou zostavenou z jej päťdesiatich najzásadnejších fotografií. Autorka, dominantne zameraná na klasickú ženskú krásu zachytenú analógovým spôsobom iba za pomoci denného svetla, si svoje fotografie doteraz zväčšuje v temnej komore. Výstava je retrospektívnym pohľadom na autorkynu tvorbu.
kde: Leica Gallery, Školská 28, Praha
kedy: po - pi: 10.00 - 20.00, so - ne: 11.00 - 18.00
Marek Ormandík a Jakub Špaňhel: Podobnosti náhod
Marek Ormandík a Jakub Špaňhel otvorili spoločnú výstavu. Expresia je jedným z dominantných programov moderny a ani v roku 2025 sa tento manifest slobodného maliarskeho výrazu nezdá byť vyčerpaný. Marek Ormandík a Jakub Špaňhel sa svojou tvorbou k tomuto programu hlásia. Ich maliarsky rukopis je rozlíšiteľný, dekádami overený a verný osobnému zanieteniu pre umenie. To, že na ich spoločnej výstave prvýkrát dochádza k vzájomnému dialógu nie je náhoda. Napriek tomu, že sa ich diela môžu zdať do istej miery podobné, sú rozpoznateľné a odlišné. Aké podobnosti sú teda čitateľné, k akým náhodám dochádza a ako pomenovať to čo sa odohráva vo vzájomnej konfrontácii týchto dvoch solitérnych autorov slovenskej a českej umeleckej scény?
kde: Zoya Museum, Modra
kedy: str - ne: 11.30 - 18.30
do divadla:
Dance on Ensemble & Lucinda Childs: Stein
Ikona postmoderného tanca Lucinda Childs v Bratislave! Legendárna americká choreografka sa vracia na javisko po boku Miki Orihara v diele, spájajúcom pohyb, text a obrazy oceánov do podmanivej výpovede o pamäti tela a sile zrelosti. Večer dopĺňajú tri rané choreografie Lucindy Childs zo 70. rokov - Untitled Trio, Radial Courses a Interior Drama, ktoré predstavujú esenciu jej legendárneho štýlu a zároveň sú kontextom jej súčasnej tvorby, v interpretácii výnimočných tanečníkov súboru Dance On Ensemble, ktorý je jedinečný svojim zameraním na profesionálnych tanečníkov vo veku 40+.
Lucinda Childs vystúpi na Slovensku po prvý krát vďaka festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe.
Viac si prečítajte na plan.art:
kde: Divalo Aréna, Bratislava
kedy: 18. októbra o 19.00
Divadlo na cucky: Návrat do Remeša (Cez Olomouc)
Aké je to vyrastať v robotníckej rodine, nezapadať a vracať sa späť tam, odkiaľ ste natrvalo odišli? A čo má táto osobná skúsenosť spoločné s tým, ako dnes premýšľame o spoločnosti, polarizácii či politike? Inscenácia voľne inšpirovaná knihou Didiera Eribona, jedného z najvýraznejších francúzskych intelektuálov súčasnosti, prináša mnohovrstevnú reflexiu tém, ktoré sa nás stále dotýkajú: triednej identity, sexuality aj osobnej cesty za slobodou. Zároveň sa však nebojí humoru, nadhľadu ani (seba)irónie.
Predstavenie je súčasťou festivalu Drama Queer.
kde: Divadlo LAB, Bratislava
kedy: 18. októbra o 19.00
do kina:
Riefenstahl
Nemecká filmárka Leni Riefenstahl získala na filmovom festivale v Benátkach dvakrát Mussoliniho pohár za najlepší zahraničný film - za Triumf vôle a Olympiu - obe snímky sú dokonalým inscenovaním uctievania tela a oslavou nadradených a víťazov. O takmer 90 rokov bola na festivale svetová premiéra filmu, ktorý odhaľuje jej celoživotné popieranie úzkych väzieb na Hitlera a Goebbelsa, účasť na nacistickej propagande, skúma jej odkaz a súčasnú renesanciu (na ktorú upozorňovala už Susan Sontag vo svojom texte z r. 1980 Fascinácia fašizmom, kde o.i. kritizovala práve denacifikáciu Leni Riefensthal). Tvorcovia pracovali s dokumentami z jej pozostalosti, vrátane súkromných filmov, fotografií, nahrávok a listov. Producentkou filmu je nemecká televízna moderátorka Sandra Maischberger, ktorá urobila rozhovor s Riefenstahl v roku 2002 pri príležitosti jej 100. narodenín a vždy spochybňovala jej popieranie. „Imidž mimoriadne ambicióznej, predovšetkým oportunisticky motivovanej umelkyne, ktorá by svoj talent dala do služieb akejkoľvek moci, ktorá by jej poskytla iba dostatočné zdroje a príležitosti, sa nepodarilo udržať,“ hovorí. Prizvala režiséra A. Veiela, ktorý napokon musel preskúmať viac ako 700 škatúľ archívneho materiálu. V osobných dokumentoch režisérka narieka nad svojimi „zavraždenými ideálmi“. Prostredníctvom listov a nahraných telefonátov z jej pozostalosti sledujeme nielen jej túžbu po autoritatívnej postave, ktorá by obnovila poriadok, pričom by táto obnova mohla priniesť aj renesanciu jej práce.
Režisér Andres Veiel pre katalóg benátskeho festivalu uviedol: „Teraz, tak ako vtedy, sú vizuálne svety Riefenstahlovej o triumfe. Víťazstvo nad pochybnosťami, ambivalenciou, domnelou slabosťou a nedokonalosťou. Pri pohľade na dnešný svet sa tak film o Riefenstahlovej stal pre mňa naliehavou nevyhnutnosťou. Rozsiahle dedičstvo Riefenstahlovej, reinterpretované vo svetle jej súkromného majetku, ponúklo príležitosť na nový pohľad na jej potrebu velebenia svalnatých, dokonalých a víťazných tiel, nutkanie, ktoré je dnes opäť na vzostupe.”
Mengeleho zmiznutie
Po druhej svetovej vojne Josef Mengele, nacistický lekár z Osvienčimu, utečie do Južnej Ameriky, aby si v utajení vybudoval nový život. Prostredníctvom svojho syna, ktorý ho opäť nájde, je Mengele konfrontovaný s minulosťou, ktorú už nemôže ignorovať. Od Buenos Aires cez Brazíliu až do Paraguaja – muž, ktorý sa stal známym ako „anjel smrti“, v tomto rozsiahlom priestore metodicky pripravuje svoje vlastné zmiznutie z povrchu zemského, aby sa tak vyhol akémukoľvek súdu. Jeden z najvýraznejších hlasov súčasnej kinematografie, ale aj umelec plný rozporov, Kirill Serebrennikov prináša v tejto adaptácii svetoznámeho bestselleru Oliviera Gueza Zmiznutie Josefa Mengeleho na plátna kín odvážny pohľad na jeden z najnapínavejších skutočných príbehov minulého storočia. Sledujeme Josefa Mengeleho – nacistického utečenca žijúceho v Južnej Amerike, ktorý je v rokoch tesne po druhej svetovej vojne konfrontovaný so svojím synom a prízrakmi minulosti. Tento náročný, no doposiaľ nikdy nevidený príbeh, pripomínajúci horúčkovité pralesné vyčíňanie Fitzcarralda, ktorého dej sa odohráva v priebehu niekoľkých desaťročí na území viacerých štátov, vystaví divákov nekompromisnému odhaleniu najtemnejších zákutí ľudskej duše a zároveň ponúkne hlboký a živý odraz našej súčasnej zranenej doby.
Orwell: 2 + 2 = 5
1949. George Orwell dokončuje svoj posledný, ale najdôležitejší román 1984. Film sa hlboko ponára do Orwellových posledných mesiacov a vizionárskeho diela, aby preskúmal korene zásadných a znepokojujúcich konceptov, ktoré tento autor odhalil svetu vo svojom dystopickom majstrovskom diele. Dvojzmysel, myšlienkový zločin, newspeak, všadeprítomný prízrak Veľkého brata - znepokojujúce sociopolitické pravdy, ktoré dnes rezonujú ešte silnejšie. Komplexný celovečerný dokument o vizionárskom autorovi Georgovi Orwellovi, nakrútený v spolupráci s Orwell Estate, je dielom režiséra nominého na Oscara a držiteľa ceny BAFTA Raoula Pecka.
„Kto ovláda minulosť, ovláda aj budúcnosť. Kto ovláda súčasnosť, ovláda aj minulosť...,“ napísal Orwell v románe 1984. Dnes je „Newspeak“ autoritárskych mocenských štruktúr živý a zdravý a vyskytuje sa aj na neočakávaných miestach.
z gauča:
Krátka radosť (DAFilms)
Či už sa chystáte na Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava alebo nie, máte teraz možnosť pozrieť si v predstihu celú súťažnú sekciu Krátka radosť. Krátka radosť ponúka výber najlepších krátkych filmov, ktoré prinášajú na malom priestore silu dokumentu. Ich látkou sú témy globálne a spoločenské rovnako ako osobné a dôverné. Spriadajú ju rôznymi formami rozprávania a s umeleckou vitalitou si osvojujú svet, v ktorom žijeme. Ponúkajú nám ďalšie zážitky, rôzne perspektívy, poznanie druhých aj seba. Všetkých 23 filmov je možné vidieť do 2. novembra 2025 zadarmo a prvýkrát s českými titulkami.
Zo všetkých napr. film Tkanie Anni Albers (r. Alessandro Del Vigna)
Anni Albers bola prominentnou členkou medzivojnového umeleckého hnutia Bauhaus v Nemecku. Po nástupe Hitlera k moci opustila rodnú krajinu a svojej práci sa s neustávajúcou vášňou venovala v USA. Tkanie textilných vzorov pre ňu bolo viac než estetickou činnosťou, v spletení nití videla hmatateľnú projekciu samotného tkaniva reality. „Umenie je niečo, čo vám umožňuje dýchať iným druhom šťastia.“ — Dedar
Krasznahorkai_Tarr: dialóg bez slov
Werckmeisterove harmónie, Satanské tango či Turínsky kôň. Aktuálne už nobelista László Krasznahorkai našiel režiséra, ktorý dokázal preniesť temné svety jeho románov na filmové plátno. „Podle mého názoru točí Tarr stále jeden 'souvislý' film. To sice o sobě tvrdí mnoho lidí, nebo to o nich říkají jiní, ale u něho vidím zcela jednoznačně, že tomu tak je. Ani já sám bych nedovedl od sebe oddělit Zatracení a Satanské tango. (…) Tehdy púsobili tyto filmy příliš smutně. Dnes je až zarážející, nakolik jsou realistické. Pořád je v nich místo pro iluzi, pro naději, pro ty velkolepé lidské hodnoty, které nebyly ani tehdy a nejsou ani dnes, přičamž zobrazení tohoto místa iluze představuje oproti skutečnosti vždycky určitý poztivní vzkaz a toho se Tarr nikdy nezřekl.” (László Krasznahorkai: Zůstat a tak odejít, V oku velryby, 2010)
O ich výnimočnej spolupráci Krasznahorkai / Tarr sme sa rozprávali s Petrom Michalovičom:
Werckmeisterove harmónie vychádzajú z románu Melanchólia vzdoru, ktorý sa stal aj východiskom pre rovnomennú inscenáciu trnavského Divadla Jána Palárika v réžii Romana Poláka.
Diane Keaton
Minulý víkend prišla správa o smrti herečky Diane Keaton, tak si pustite niektorý z jej filmov, či už si zvolíte, dnes už (napriek neskorším kontroverziám okolo režiséra) ikonické, snímky Woodyho Allena Annie Hall, Interiéry alebo Manhattan, alebo oddychovú komédiu Lepšie neskoro ako nikdy s hviezdynm obsadením, kde Diane sekundujú Jack Nicholson, Keanu Reeves či Frances McDormand.
Teremin (Dramox)
Hra vychádza z osudov ruského vedca, hudobníka, ale aj tajného špióna Leva Sergejeviča Teremina, muža, o ktorom Robert Moog vyhlásil, že nebyť jeho, nikdy by nedokázal zostrojiť syntetizátor.
Narodil sa v Petrohrade, vyštudoval inžinierstvo, študoval aj hru na violončelo. Od začiatku dvadsiatych rokov sa venoval zdokonaľovaniu vlastného vynálezu (thereminvoxu), ktorý bol zostrojený pôvodne ako alarm a ako taký bol aj prezentovaný samotnému V. I. Leninovi v jeho pracovni. Toho neobvyklé zariadenie, vydávajúce tóny na princípe elektromagnetického vlnenia, zaujalo natoľko, že poslal Teremina na koncertné turné po Rusku, otriasanom občianskou vojnou. Lenin totiž v thereminvoxe videl ideálny nástroj na propagáciu plánu elektrifikácie Ruska. A tak sa vynálezca zmenil na hudobníka, ktorému sa jeho vlastný nástroj stal celoživotným údelom.
Hra Petra Zelenky sa odohráva v rokoch 1928-1938, kedy Teremin pobýval v Amerike. Tu zažil triumfálny príchod s napätím očakávaného umelca, slávu vypredaných koncertných hál, začatie sériovej výroby thereminvoxu, ale aj krach newyorskej burzy, postupné slabnutie popularity, rozvod s prvou ženou, tajný sobáš s černošskou tanečnicou a nakoniec podivný návrat. Napriek tomu, že v Amerike o ňom boli priatelia presvedčení, že neprežil hrôzy Stalinovho koncentračného tábora Magadan, Teremin sa z neho po roku na popud leteckého konštruktéra Tupoleva vrátil a pracoval pre ruskú tajnú políciu až do neskorého veku. Zomrel v roku 1993 vo veku 97 rokov.
na počúvanie:
Bohuslav Martinů: Cesta do fantázie (pre theremin)
...a keď ste sa už dozvedeli všetko o theremine a jeho vynálezcovi, choďte si ho aj vypočuť na festival Konvergencie.
Fantázia pre theremin Bohuslava Martinů (1890 – 1959) vznikla začiatkom jesene roku 1945 na objednávku americkej interpretky Lucie Rosenovej, považovanej za virtuózku v hre na tomto nástroji. V Bratislave sa v slovenskej premiére kompozície Martinů predstaví Lydia Kavina, ktorá hru na theremine študovala u jeho vynálezcu. Spolupracovala tiež s umelcami ako Robert Wilson, Howard Shore alebo Tom Waits. Program doplní Sláčikové trio č. 1, prvá skladba, ktorú Martinů napísal v Paríži. Klavírne trio č. 2 z roku 1950 patrí k vrcholom skladateľovho neoklasicistického obdobia. Neskoré Duo č. 2 pre husle a violončelo vzniklo v priebehu štyroch dní v poslednom roku skladateľovho života.
kde: Moyzesova sieň, Bratislava
kedy: 19. otóber o 19.00
Patti Smith: Horses (50th Anniversary)
Patti Smith si pripomína vydanie svojho debutového albumu Horses edíciou k 50. výročiu. Toto 2 LP vydanie, remastrované z pôvodných master pások, obsahuje i doteraz nevydané outtakes a rarity, medzi nimi aj jej nahrávku z konkurzu RCA z roku 1975, či doteraz nevydané skladby „Distant Fingers“, „The Hunter Gets Captured by the Game“, „We Three“ a „Snowball.“
David Gilmour: The Luck and Strange Concerts / Live at the Circus Maximus, Rome
Ak vo vás ešte doznieva koncertný film Live at the Circus Maximus, Rome o návrate Davida Gilmoura do historického Circusu Maximus v Ríme v rámci turné "Luck and Strange" v roku 2024, tak už si môžete koncert počúvať na včera vydanom 4 LP, alebo audio blue-ray.
na čítanie:
Charles R. Cross: Izba plná zrkadiel
U mnohých veľkých hudobníkov platí, že ak sa o nich chcete niečo dozvedieť stačí počúvať ich hudbu. A potom sú tu mýty, dobre známe príbehy, fakty, ktoré s hudbou samotnou často nemajú veľa spoločného, ale sú (pravdivou či nepravdivou) súčasťou legendy. Hudobný novinár Charles R. Cross čitateľsky atraktívne opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. Kniha vychádza z nevydaných dokumentov, zo súkromných listov a najmä zo stoviek rozhovorov s ľuďmi, ktorí Hendrixa osobne poznali, ale mnohí z nich o ňom verejne prehovorili prvýkrát.
Andrea Sedláčková: Toyen - Léta erotická
V roku 2002 vyšla útla knižka Toyen. Jedenadvacet, súbor 21 originálnych kolorovaných explicitne erotických kresieb, ktoré v roku 1938 objednal Bohuslav Brouk ako svadobný dar pre svojho brata. Andrea Sedláčková sa vo svojej novej knihe - vo voľnom pokračovaní úspešnej knihy Toyen. První dáma surrealismu - vracia práve k erotickým námetom v tvorbe Toyen. Takmer detektívnym pátraním v archívoch a v často nikdy nepublikovaných denníkoch a poznámkach pamätníkov sa jej podarilo rozkryť a detailne popísať tému prudérnym očiam doteraz skrytú – erotickú tvorbu nielen Toyen, ale aj Štyrského a ďalších autorov v období rokov 1921–1938. Kniha nabitá faktami nehľadá senzácia, ale na hocikoho môže senzačne zapôsobiť. A vďaka poctivému prístupu autorky poodhaliť, ako svoju sexualitu vnímala sama Toyen aj aká pestrá bola škála erotického umenia vtedajšej doby.
László Krasznahorkai
....čítajte v prekladoch Tímei Beck a Gabriely Magovej, s ktorou sme sa rozprávali o rokoch strávených s jeho textami, o jeho svetoch a mikrosvetoch zachytených intelektuálne aj všetkými zmyslami v nekončiacich vetách znejúcich ako entropická hudba, o opakujúcej sa téme úteku, ale aj o prítomnosti humoru v jeho textoch. A pokúsili sme sa postihnúť ten druh čitateľského zážitku, ktorý jeden z kritikov nazval transcendentálnym.
PLAN.ART: DROBNOTEXTY / CEZ OKNO
Dvadsať originálnych pôvodných DROBNOTEXTOV píšu na plan.art najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera. Témou je CEZ OKNO a najnovší Drobnotext napísal Lukáš Cabala (na cenu Anasoft litera bol zatiaľ nominovaný dvakrát), a dal mu názov V okennom ráme.