tieto silné verše patria určite medzi tie najznámejšie a najcitovanejšie z veľkého počtu veršov, ktoré napísal hrdina tohto rozprávania, Ján Kollár. Odráža sa v nich jedna z hlavných myšlienok v tvorbe tohto velikána – myšlienka slobody jednotlivca a odpor voči akémukoľvek útlaku. Bola to výrazná, nie však jediná súčasť Kollárovho diela. Ako píše jeden z jeho životopiscov: „Dnes to znie až neuveriteľne, že jedna osobnosť počas svojho sotva šesťdesiatročného života dokázala obsiahnuť a zároveň prepojiť toľko rôznorodých oblastí zo sféry umenia, kultúry a vedy. Kollárovo životné dielo predstavuje obrovský monument tvorený niekoľkými básnickými knihami, memoárovou a cestopisnou prózou, viacerými rozsiahlymi teoretickými spismi z oblasti slovanskej archeológie, histórie a jazykovedy, prácami o slovanskej vzájomnosti, homiletickou (kazateľskou) spisbou a zbierkami ľudovej slovesnosti.

Na rozdiel od iných velikánov, korene tvorby Jána Kollára nemožno veľmi hľadať v jeho rodinnom prostredí. Narodil sa 27. júla 1793 v Mošovciach v Turci do jednoduchej meštianskej rodiny. Otec bol kožušníkom a príslušníkom miestnej honorácie, matka pochádzala z bohatej olejkárskej rodiny. Prísny otec mu dopredu predurčil miesto člena rodiny, ktorý sa neskôr postará o rodičov. Na základnú školu chodil v rodných Mošovciach, na strednú v neďalekej Kremnici. Po skončení školy sa otec rozhodol, že syn je už dostatočne múdry, a aby mal v rukách nejaké remeslo, poslal ho do učenia k mäsiarovi. Bol to brutálny protiklad k synovým záľubám v štúdiu a múzach. A tak sa  Kollár v sedemnástich rokoch vzbúril. Odišiel z domu a začal sa živiť na vlastnú päsť, na celé ďalšie štúdium si musel zabezpečiť peniaze sám. Otec so synom sa potom už nikdy úplne nezmierili.