boli sme kamaráti, vážil som si ťa, poznám všetky tvoje albumy. Písal som o nich. No povedz, kto z tvojich terajších nových fanúšikov ich pozná tak dobre? Poviem ti to rovno: Žiaden ich nepozná. Tvojich nových fanúšikov tvoja hudba nezaujíma a pani ministerka kultúry by si zrejme nevypočula Oskar Rózsa Sextet, ani keby jej pri hlave držali škatuľu s lodičkami Jimmy Choo.

V dvoch mojich knihách rozprávaš pateticky, ako to už len ty vieš, o ľuďoch, ktorým si pomohol s hudbou a oni ti pomohli so slávou: Jarovi Filipovi a Dežovi Ursinym. Ten druhý ťa zoznámil s Andrejom Šebanom.

ako to bolo s Dežom

Pamätáš? Hrali sme v kapele divadla GUnaGU. Na gitare tam bol Dano Salontay z Longitalu, na bicích Andrej Juráš, neskôr šéfino kapely Polemic. To ste boli konzervatoristi. Ja som vtedy hral u Deža Ursinyho a spriatelili sme sa, zavolal som ho na premiéru predstavenia Len tak ľahučko. Jemu sa to všetko veľmi páčilo a ty si sa mu tiež veľmi páčil a akurát potreboval basgitaristu a povedal mi po predstavení pri pohári vína „toho basáka mi stráž“, ale teba nebolo treba strážiť. A navyše ste sa stretli pod Mostom SNP ako obyvatelia Dúbravky na zastávke nočáku, a tam začala vaša spolupráca. Bol si mladý, talentovaný a dychtivý. Dychtivý na všeličo. Ale veď dobre.