miro Remo sa opäť raz pustil do pozorovania ľudí, ktorí si zvolili život mimo bežného prúdu. Po portréte legendárneho speváka v Richard Müller: Nespoznaný (2016) či po štúdii mládeže v Cooltúre (2016) tentoraz namieril kameru na dvoch bratov – outsiderov. Film stojí na pozoruhodnej tenzii medzi realitou a fikciou. To, čo vidíme, sa často zdá až neuveriteľné – chalupa obklopená šumavskou hmlou, drevené postele, staré kachle, poháriky (či litre) pálenky a bratia, čo filozofujú o svete a jeho zbytočnostiach. V niektorých momentoch má divák pocit, akoby nesledoval dokument, ale hraný film. Veľkú zásluhu na tom má spôsob, akým Miro Remo a kameraman Dušan Husár komponujú zábery – dlhé, trpezlivé celky nechávajú vyznieť šumavský les v celej jeho sile. Motív zrkadiel nielen násobí prítomnosť bratov v obraze, ale symbolicky nastavuje zrkadlo aj nám, divákom. Husárova kamera je vizuálna lahôdka: každý záber pôsobí ako premyslená fotografia, ktorú by ste si najradšej zavesili na stenu. Jeho cit pre svetlo a farbu robí z filmu pôžitok, od ktorého sa nedá odtrhnúť.

Pod povrchom však ide o viac než len o krásne obrazy. Film nastavuje zrkadlo spoločnosti – tej, ktorá podobný spôsob života možno odsudzuje, alebo ho aspoň nechápe. Franta a Ondra nežijú na úteku, ale vo vedomej voľbe. Pre nich je osamelosť prirodzeným prostredím, nie trestom.