do galérie:
Biela noc
Festival súčasného umenia, ktorého výstavné priestory tvorí samotné mesto. Až do nedeľnej polnoci premení nádvoria, námestia, opustené budovy, nezvyčajné interiéry, parky a nábrežie na multimediálnu zážitkovú galériu, kde okrem bohatstva domácej scény predstaví rozmanitú tvorbu autorov z Francúzska, Belgicka, Španielska, Ukrajiny, Poľska, Česka alebo Maďarska. Program na viac ako 50 adresách. „Zameraním na súčasné umenie sa festival stáva prirodzenou sondou do tém, príbehov a techník, ktoré dnes hýbu spoločnosťou aj nami samotnými. Niektoré diela odrážajú napätie a krízy, ktorým ako spoločnosť čelíme, iné prinášajú humor a nadhľad, zvýrazňujú mestskú architektúru a pozývajú k vizuálnemu zážitku,” približuje program festivalu jeho riaditeľka Zuzana Pacáková. „Teší ma, že Biela noc je platformou, kde sa tieto rozmanité prístupy stretávajú a vedú dialóg. Žijeme v turbulentnej dobe a považujeme za dôležité podporovať spolupráce naprieč žánrami, generáciami i inštitúciami. Reflektujeme vážnosť situácie, ale zároveň chceme do ulíc vniesť radosť z kreativity a slobodnej tvorby.”
Celý program nájdete tu.
niekoľko tipov z Bielej noci v Bratislave:
Aleš Vojtášek & Melánia Ondrejčíková & Veronika Yungová / Mirroring - Dance Performance
Performance rozširuje site-specific inštaláciu vizuálneho umelca Aleša Vojtáška na Nedbalovej ulici o pohyb a rytmus. Zrkadlenie obrazu tak nadobúda novú dynamiku a statický objekt získava tep a tempo. Autor nám predstavuje dualitu sveta cez protiklady – deň a noc, západ a východ, pravdu a lož, lásku a nenávisť – všetky sa navzájom podmieňujú a umocňujú hĺbku prežívania. Na rozhraní opozít sa stretáva aj precíznosť klasického baletu s fluidnosťou súčasného tanca. Gesto sa rozpadá a znovu skladá. Inštalácia pohyby odráža, deformuje ich a premieňa na surreálny obraz. Divák nie je len pasívny pozorovateľ – svojím pohľadom uzatvára kruh medzi telom, priestorom a odrazom. To, čo vidí, je neustále v procese, neustále sa meniaca kompozícia, ktorá osciluje medzi istotou a tekutosťou, presnosťou a improvizáciou, reálnym a imaginárnym.
kde: 04. 10. o 21.00 - 21.45 - pred galériou Nedbalka
Zuzana Svatik / VARIOUS PEEING METHODS/CANDLE POSITION
Monumentálna fontána – a vôbec prvé dielo slovenskej výtvarníčky Zuzany Svatik vo verejnom priestore – má zdanlivo jednoduchý námet, no kladie mnohé otázky ohľadom verejného priestoru, dejín umenia, ale aj o postavení žien v spoločnosti. Hoci je motív nahého ľudského tela v umení prítomný odnepamäti, zobrazená figúra obnaženej ženy môže pôsobiť esteticky či hodnotovo provokatívne. Posudzujeme dielo inak, ak pochádza od súčasného autora či autorky? Máme iné štandardy pre mužské a ženské telá? Ženská figúra je v tomto prípade u Svatik čistým objektom – aj napriek ružovej farbe a hravej, „voľnočasovej” polohe sviečky, výraz tváre ostáva bez emócií, neutrálny a odťažitý. Otočená perspektíva tela zároveň vstupuje do dialógu s tradíciou verejných monumentov, ktoré zvyknú oslavovať moc a status quo, zatiaľ čo toto dielo ich funkciu ironizuje. Fontána tak nie je len estetickým prvkom, ale aj kritickou reflexiou: dokáže umenie narúšať systém, klásť nepohodlné otázky a ponúknuť nové pohľady na to, čo je v priestore mesta „normálne”?
kde: Meštiansky dom, Biela 6
Andrea Čepiššáková / Sediment
„Miestošpecifickú inštaláciu Sediment vytvorila Andrea Čepiššáková z niekoľkých tisícok porcelánových tanierov. Kvetinové okraje, starodávny ornament po babke, zvyšky svadobných servisov, darované a nikdy nepoužité tanierové sady – Moser a Thun bok po boku s genericky potlačeným vzorom z diskontu…V záhrade Slovenskej katolíckej charity, jednej z dôležitých organizácií, ktorá pomáha ľuďom v núdzi, sú stovky prázdnych tanierov nie len esteticky košatým diváckym zážitkom ale aj bolestivou pripomienkou hladujúcich, vysídlených a opustených – tých, ktorí prišli o svoje domovy, istoty i dôstojnosť. Prázdny tanier neznamená len absenciu fyzickej potravy, ale aj našu kolektívnu otupenosť a odpojenosť od utrpenia iných. V dobe algoritmickej selekcie správ je až znepokojivo jednoduché prehliadať realitu tých, ktorých každodennosťou je strach, hlad, chlad a núdza.”
kde: Charitná záhrada, Kapitulská 18
Antonín Kindl / OKO
Interaktívny objekt českého tvorcu Antonína Kindla je stroj nabitý vnemami, ktorý neprestajne sleduje a analyzuje svoje okolie. Využíva pritom technológie počítačového videnia a strojového učenia na napodobenie prediktívneho mozgu – mozgu, ktorý predpovedá a upravuje svoje predstavy o svete. Pri skúmaní a spoznávaní sa však prirodzene dopúšťa chýb a tým si o svete a svojom bezprostrednom okolí vytvára nové, alternatívne záznamy. OKO pozostáva z rotačnej hlavy s projektorom, vďaka ktorej dynamicky mapuje prostredie a zároveň vizualizuje svoje vnútorné procesy. Výsledná inštalácia tak divákom ponúka priestor na pozorovanie percepčných javov, no zároveň podnecuje k zamysleniu nad potenciálom či hranicami zmyslového poznania strojov.
kde: Kaplnka sv. Ladislava, nádvorie Primaciálneho nám.
Lousy Auber / TYTYTY
Modernistická architektúra Ivana Matušíka počas Bielej noci opäť ožije v multimediálnom dialógu so súčasným umením. Ikonické budovy Hotela Kyjev a bývalého OD Prior tentoraz ovládne Lousy Auber s interaktívnou inštaláciou TYTYTY. Fasády oboch stavieb premení na živé digitálne plátna a pozornosť upriami na ľudí, ktorí Bratislavu tvoria – vás. Vďaka fotobúdke na Kamennom námestí sa počas festivalových nocí môžete stať spoluautormi diela a monumentálne LED obrazovky obsadiť vlastnými video-portrétmi.
kde: Kamenné nám.
Dániel Besnyő & Zoltán Czingáli / Urchin
Svetelný objekt Urchin je formálne inšpirovaný podmorským tvorom, ktorý na rozdiel od ľudí dokáže vnímať svetlo celým povrchom tela. Svetlocitlivé bunky v rúrkovitých nohách a ďalších telesných štruktúrach morských ježkov spoločne fungujú ako zložený zrakový orgán, ktorý im umožňuje vnímať okolie, reagovať na svetelné signály a orientovať sa v priestore. Ponorte sa do unikátneho sveta vodného tvora, ktorý vďaka fúzii prírodného námetu, vedeckých poznatkov a moderných technológií ozvláštni festivalové noci na brehu Dunaja.
kde: nábrežie pod sochou M. R. Štefánika
Michael Bukovanský / GOOD BOY from Slovakia
Film sleduje maliara Andreja Dúbravského počas príprav výstavy GOOD BOY, ktorá prebiehala minulý rok v olomouckej Telegraph Gallery. Viac si o filme prečítajte v rozhovore s režisérom Michaelom Bukovanským.
kde: Kácečko, Kamenné nám.
Celý program na bielanoc.sk
do divadla:
Nosorožec
V neidentifikovateľnom mestečku sa normálni alebo slušní ľudia začnú postupne meniť na nosorožce. Tie sa húfne preháňajú ulicami mesta, hlasne spievajú a občas aj demolujú okolie. Eugène Ionesco patrí k dôležitým predstaviteľom absurdného divadla a ku klasikom literatúry 20. storočia. Pôvodne rumunský autor, ale tvoriaci a píšuci vo Francúzsku, zavnímal, že jazyk prestáva byť dostatočný nástroj na komunikáciu a dorozumenie a tragédiou sa stáva premena človeka. Tej sa dotkol aj vo svojej absurdnej groteske Nosorožec.
Vypočujte si podcast s režisérkou Júliou Rázusovou aj o tejto inscenácii
kde: Činohra SND
kedy: 5. 10. o 19.00
Na medvede!
Čo s nami robí strach? A ako sa to dá využiť? Kto je odvážnejší? Autor alebo divadlo, ktoré ho uvedie? Prvé profesionálne uvedenie jedinej celovečernej tragifrašky Jánosa Margittaia. Súčasné čítanie hry, ktorá mala ochotnícku premiéru v necpalskej kúrii na Silvestra 1922. Réžia: Lukáš Brutovský
kde: Slovenské komorné divadlo Martin
kedy: 4. 10. o 18.30
do kina:
Veľký vlastenecký výlet
Na začiatku bola zverejnená výzva: Myslíte si, že vojna na Ukrajine je podvod? Že médiá klamú o počtoch mŕtvych a dôsledkoch „špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“? Príďte na konkurz a staňte sa hrdinami nového filmu. Do centra vojnového konfliktu sa napokon v októbri 2024 vybral filmový štáb s tromi „hrdinami“ – fanúšikmi Putina, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako vyzerá vojna na Ukrajine. Uvidíte reakcie pochybovačov, keď im nad hlavou lietajú rakety, ukrývajú sa v krytoch, chodia pomedzi masové hroby, hovoria s deťmi v podzemnej škole v metre, so zranenými vojakmi alebo trpiacimi pozostalými. Výpovedné kino.
Raději zešílet v divočině
A po vlastneckom výlete si zájdite na tento balzam pre dušu. Viac o víťaznom filme MFF Karlove Vary si vypočujte v rozhovore s režisérom Mirom Remom.
Franz
Vegetarián, workoholik, introvert, outsider, milenec v listoch a úradník v nočnej more. „Franz“ je plný fantázie, humoru, bolesti a vnútorného sveta muža, ktorý vo svojich knihách definoval moderné existenciálne úzkosti – a aj sto rokov po svojej smrti zostáva zrkadlom našich najhlbších strachov a túžob. Režisérka Agnieszka Holland skladá kaleidoskop udalostí z fragmentov, snov, listov a dochovaných príbehov. Vzniká tak zmyslovo intenzívny portrét muža, ktorý nikdy neprestal hľadať sám seba – a práve tým sa dotkol niečoho podstatného v nás všetkých.
vypočujte si aj podcast s Agnieszkou Holland
z gauča:
Brutalista (SkyShow)
Príbeh vizionárskeho architekta maďarského pôvodu Lászlóa Tótha, ktorý v r. 1947 utiekol s manželkou Erzsébet do Ameriky, kde sa mu podarí vybudovať svoj odkaz Zo začiatku je nútený žiť v chudobe, no čoskoro získa monumentálnu zákazku od tajomného Harrisona Lee Van Burena, ktorá všetko zmení. Všetko svoje umenie a talent, ako aj traumy z minulosti a vnútorných démonov vloží do štruktúry, ktorá mu zaručí nesmrteľnosť. Ale len ak sa mu ju podarí dokončiť, ak behom realizácie nezničí seba a všetkých okolo seba. Príbeh človeka, ktorý prežil holokaust a vytvára si nový život má 3, 5 hodiny a je nakrútený na 70 mm film. Film sa sústredí najmä na 50. roky minulého storočia. „Zdalo sa mi, že najlepší spôsob, ako sa dostať k tomuto obdobiu, bolo nakrúcať na materiál používaný v tom istom desaťročí,“ povedal režisér Brady Corbet. V hlavnej úlohe Adrien Brody. Corbet opísal Brutalistu ako „film, ktorý oslavuje triumfy tých najodvážnejších a najdokonalejších vizionárov, našich predkov.“ Film získal Strieborného leva za najlepšiu réžiu na MFF Benátky 2024. Adrian Brody získal za stvárnenie Tótha Oscara, Zlatý glóbus či cenu Critics Choice Awards.
Vráťa Brabenec
„Člověk by rád k něčemu patřil, k nějakému kmeni nebo partě. A pak třeba časem zjistíte, že nepatříte vůbec nikam. Ale to je takové vysvobození, nepatřit nikam, protože největší hrůzy se stanou vždycky mězi těmi, co si jsou nejblíž,“ hovorí v relácii Momenty Vráťa Brabenec. Český rozhlas Vltava.
CBGB Festival
Klub v newyorskej Bowery už síce dávno zavreli, ale jeho legenda pretrváva. Každý rok sa na vybranom mieste v New Yorku koná CBGB Festival. Tento rok na ňom vystúpili napr. Iggy Pop, Jack White, The Damned či Marky Ramone. Atmosféra v krátkom výberovom videu.
na počúvanie:
pripomíname si CHRISA DREJU, gitarista, zakladajúci člen The Yardbirds, zomrel 2. októbra 2025, mal 79 rokov
Chris Dreja bol jednou z tých nenápadných legiend, ktoré stoja mimo hlavných svetiel reflektorov. V The Yardbirds to bola najmä trojica gitaristov Eric Clapton Jeffe Beck a Jimmy Page, ktorý spočiatku hral v The Yardbirds na basgitaru, kým ju prevzal Dreja a Page s Beckom vytvorili silnú dvojicu sólových gitár. Skupina absolvovala v roku1966 turné po Anglicku spolu s Rolling Stones a Ikeom a Tinou Turner. Počas turné oslovil The Yardbirds režisér Michelangelo Antonioni do svojho filmu Blow Up pre ikonickú scénu s rozbitou gitarou (tak trochu prorocky, Chris Dreja krátko na to gitaru vymenil za fotoaparát).
Od vzniku kapely v roku 1963 až po jej rozpad v roku 1968 sledoval Chris Dreja jej vzostup i postupný zánik, príchody a odchody hudobníkov a zmeny, ktoré nový členovia so sebou prinášali. Po rozpade The Yardbirds začal Jimmy Page dávať dokopy novú kapelu a oslovil Dreju aby v nej hral na basgitaru, Dreja sa ale rozhodol venovať svojej druhej vášni - fotografii - a napokon aj nafotil Led Zeppelin (nielen) na zadnú stranu obalu ich debutového albumu. Dreja je tiež autorom kresby na obale album The Yardbirds Roger The Engineer, ktorý bol vo svojej dobe prelomový posúvaním hraníc v experimentovaní s gitarovými efektami a zvukom. V roku 1992 obnovil The Yardbirds, vyšiel album Birdland (2002), na ktorom hosťovali Brian May, Slash a ďalší, no po vážnych zdravotných problémoch v roku 2013 musel opustiť kapelu, ktorá v 60. rokoch menila tvár rockovej hudby.
The Yardbirds boli uvedení do rock’n'rollovej siene slávy v roku 1992.
The Yardbirds s Jeffom Beckom a Jimmym Pageom vo filme Blow Up
...The Yardbirds uviedol do rock’n'rollovej siene slávy vtipným príhovorom The Edge, spomínal ako sa v začiatkoch musel snažiť neznieť nielen ako jeden, ale hneď traja gitaristi The Yardbirds, ktorí “vrhali veľmi dlhý tieň”, a s ním sa ďalší mladí hudobníci naprieč Veľkou Britániou rovnako snažili nájsť “akýkoľvek zatúlaný poltón, ktorý nepoužili Clapton, Beck alebo Page.” Napokon “to väčšina z nás vzdala a začala hrať veľmi nahlas otvorené D, trik, ktorý sme sa naučili od Peta Townshenda.” A svojsky to celé zakončil Jeff Beck: “niekto mi povedal, že by som mal byť dnes večer hrdý, ale nie som, pretože oni ma vyhodili”, a so smiechom sa obzrel na Pagea (Page potom Becka v roku 2009 uvádzal do rock’n'rollovej siene slávy a zahrali si spolu v rámci večera aj zeppelinovskú klasiku Immigrant Song).
Spolu s The Yardbirds boli v roku 1992 uvedení do rock’n'rollovej siene slávy okrem iných aj Elmore James, Johnny Cash a Jimi Hendrix Experience. Súčasťou večera bola i pocta Hendrixovi, pri skladbe All Along The Watchtower sa stretli Neil Young, Jimmy Page, Keith Richards, Santana, Johnny Cash, The Edge a ďalšie legendy vrátane Chrisa Dreju. A keďže do rock’n'rollovej siene slávy bol uvedený v ten večer aj Leo Fender, viacerí z gitaristov zahrali práve na gitarách Fender.
Jimmy Page produkoval kompilačný album Yardbirds '68 (vyšiel v roku 2017). Obsahuje nahrávky koncertov v New Yorku z roku 1968 počas amerického turné The Yardbirds a tiež unikátne demo nahrávky. Na príprave albumu sa podieľali aj ďalší členovia skupiny Jim McCarty a Chris Dreja, V spoločnom vyhlásení uviedli: „Mysleli sme si, že je to navždy stratené, ale znovu sme to objavili, remixovali. Má to veľký historický význam.“ Nechýba ani skladba, ktorá sa neskôr stala súčasťou repertoáru Led Zeppelin a na koncertoch mala s Pageovým sólom 30 - 40 minút, Dazed and Confused s vokálom Keitha Relfa.
na čítanie:
Alta Vášová: Kradmo
Prózy Alty Vášovej, charakteristické reflexívnosťou, metaforickosťou a špecifickou syntaxou, často zvláštne rytmizovanými pasážami, v poslednej dobe ešte výraznejšie inklinujú k premosťovaniu medzi autobiografickým a aktuálnym dobovým kontextom – či už prostredníctvom ironizovania či vnútorne zaujatého, zapáleného komentovania spoločensko-politickej situácie alebo všednodenných „rozlišujúcich drobností“. Záznamy, zápisy, sekvencie prežitého a premysleného sa čoraz väčšmi spoliehajú na seba, nepotrebujú ako oporu dejové konštrukcie. Alta Vášová opäť apeluje na bazálnu ľudskú potrebu spolupatričnosti a hľadania toho, čo nás presahuje...Kniha je aktuálne vo finálovej päťke ceny Anasoft litera.
Prečítajte si aj rozhovor s Altou Vášovou
Alena Sabuchová: Volajte ma Mandy
Alena Sabuchová, autorka a scenáristka s intenzívnym vzťahom k príbehom, výtvarnému umeniu a dobrému jedlu zasadila román do širšieho časového horizontu v Československu. Dobový príbeh sa odohráva v druhej polovice 20. storočia. Rozprávačkou románu je dospievajúce dievča, ktoré je v príbehu dievčaťom iba chvíľu, neskôr sa v ňom otvára jej pohľad ako deväťdesiatničky.
Edith Sheffer: Aspergerove deti
Edith Sheffer na základe archívnych materiálov, výpovedí a lekárskych záznamov vykresľuje znepokojivý obraz uznávaného lekára Hansa Aspergera. Jeho zvučné meno je dnes spájané predovšetkým s vnímaním porúch autistického spektra, no Asperger zároveň zohrával aktívnu úlohu pri selekcii detí odsúdených na smrť. Kniha poukazuje na to, ako totalitné režimy dokážu zneužiť vedecký výskum a zároveň sa pokúša pozrieť z celkom nového uhla aj na osobu samotného Hansa Aspergera.
