Juraj Bartusz vedel dostať zo sadry výkrik

Sloboda nie je chaotické rozlievanie sa

lucia Gregorová Stach, kunsthistorička a kurátorka

„Keď nechcete vybehnúť z formátu, musíte rešpektovať ťah štetca,“ povedal mi raz Juraj Bartusz. Túto vetu som si osvojila nielen ako kľúč k jeho sekundovým kresbám, maľbám a sochám, ale aj ako životné ponaučenie, že sloboda nie je chaotické rozlievanie sa, ale vedomé rozširovanie hraníc. Keď som písala štúdiu o intermediálnej povahe jeho diela v rozšírených poliach sochárstva, začínala som práve touto vetou a veršom Lao C’ o tých, čo usilujúc o Cestu poznania nikdy nepretečú cez okraj. Práve na prvom preklade O Ceste Tao a jej tvorivej energii TE (1993) zo starej čínštiny do slovenčiny pracovali Marína Čarnogurská s Egonom Bondym v byte Juraja Bartusza. Tento detail o ňom veľa hovorí: o jeho otvorenosti a zvedavosti, o schopnosti prepájať disciplíny a ľudí z rôznych sfér.

Juraja som stretla ako študentka pri písaní diplomovej práce o slovenskom akčnom umení. V tom čase som zažila aj jedinečné súkromné vystúpenie improvizovanej skupiny Čarne džury (J. Bartusz, R. Sikora a Zbyněk Prokop), ktoré bolo hudbou, performanciou, sprisahaním a scénou z mimozemskej reality. Bola to jeden z mojich iniciačných obradov pri vstupe do umeleckého sveta. Juraj mal dar premieňať udalosti na zážitky s aurou zázračnosti. Dodnes mám pred očami našu výstavu v trnavskej Synagóge Živá socha a post-apo performanciu, ktorú tam urobil s plynovou maskou a bábikou v roku 2006. Hlavným dielom výstavy bolo Holenie starého filozofa (1996) ako intímne, groteskné a hlboko filozofické stretnutie s Egonom Bondym, s ktorým tiež občas performoval. Sochár v roli barbera a krehký takmer nahý starý mudrc vedú intímne reči o zmysle života a tvorby. Pre Bartusza bolo prelínanie tela a jeho obrazu, každodennosti a mýtu, intuície a intelektuálneho experimentu vlastne príznačné. Retrospektívna výstava Juraja Bartusza, ktorú som pripravila ešte ako externistka na materskej dovolenke v roku 2010 spolu s Vladimírou Büngerovou bola mojím kurátorským vstupom do tejto inštitúcie. A bol to krst ohňom – spolupráca bola plná vášnivých diskusií, napätí aj zmierení. S impulzívnym umelcom sa nedalo nudiť, a to bol skvelý tréning.