Erika Mészárosová: Ženy v SNP
Hoci je Slovenské národné povstanie (SNP) jednou z morálne najcennejších udalostí našich moderných dejín, odjakživa bolo vecou vyjednávania: či patrí komunistickému alebo občianskemu odboju, Východu alebo Západu, či je len „naše“ alebo aj trochu cudzie, celonárodné alebo národ rozdeľujúce, etcetera. Hoci diskurz o Povstaní sa časom menil a dodnes vyvíja, SNP a vzťah k nemu sa stali súčasťou našej kultúrnej a občianskej identity. Témou vizuálnej umelkyne Eriky Mészárosovej sú Ženy v SNP – zviditeľňovanie a zvýtvarňovanie ich hlasu a skúsenosti – nehrdinskej, konkrétnej, prirodzenej a autentickej. Vo svojich poetických umeleckých dielach sa Mészárosová pokúša zazdieľať a prežiť jedinečný ľudský – špecificky ženský príbeh, vnoriť sa doň, dotknúť sa ho, „odšľapať si ho“ alebo ho ochutnať. Na výstave, ktorá je vyvrcholením autorkinej práce o HERstories SNP umelkyňa predstaví a galerijne „zinscenuje“ povstalecké „príbehy“ troch žien, rôznou skúsenosťou zaangažovaných do Povstania. (z kurátorského textu Petry Hanákovej)
kde: Station - Contemporary Art Gallery, Gustáva Mallého 2, Bratislava
kedy: streda a sobota: 13.30 - 18.00
Oceán a spol.
Príbeh českobudějovickej skupiny Oceán. Na začiatku 90. rokov Oceán lámal rekordy v počte predaných platní a podieľal sa na veľkej zmene súdobej domácej hudobnej scény. S príbehom Oceánu je spojený tragický príbeh speváka Petra Muka, a tiež príbehy a projekty ďalších členov skupiny, aj jej návratu na scénu v novom tisícročí. Výstava sa viaže na 40. výročie vzniku skupiny a nedožitým 60. narodenín Petra Muka. „Takáto výstava je výzva,“ hovorí jej kurátor Radek Diestler. "Niektorí fanúšikovia Oceánu sa poctivo venovali dokumentovaniu "života a diela" skupiny a ich členov, a jej výkony sú na jednu stranu obdivuhodné, na druhú trochu demotivujúce. Človek má občas pocit, že už do príbehu nemôže priniesť nič nové. Ten príbeh je ale v kontexte domácej pop music natoľko ojedinelý a silný, že stojí za pokus o jeho prenesenie do formátu výstavy.“ Výstava vychádza z múzejných fondov a zbierok priateľov a spolupracovníkov členov skupiny. Pomohli niektoré múzeá aj archívy, využité boli aj súkromné zbierky. To umožnilo prerozprávať celý príbeh ‚v epickej šírke' a získať niekoľko pozoruhodných memorabílií, či už ide o kostýmy, rukopisy textov, plagáty na prvé koncerty skupiny alebo raný merchandising.
kde: Pop Museum, Bělohorská 150, Praha
kedy: streda a štvrtok: 16.00 - 20.00, sobota: 14.00 - 18.00
Hilma af Klint: What Stands Behind the Flowers
Na jar a v lete 1919 a 1920, počas obdobia intenzívneho vzťahu s prírodou, Hilma af Klint kreslila kvety takmer každý deň. „Pokúsim sa,“ napísala, „zachytiť kvety zeme.“ Táto výstava sa zameriava na portfólio kresieb, ktoré sú novinkou v zbierke MoMA. Hilma af Klint sa odklonila od tradičného botanického umenia a svoje nádherne nakreslené kvety postavila do kontrastu s precízne nakreslenými diagramami: kvitnúcu slnečnicu odrážajú vnorené kruhy; nechtík lekársky je doplnený zrkadlovými špirálami; zhluk pučiacich konárov je osadený šachovnicou z bodiek a čiar. S touto hojnosťou foriem – rozšírením abstraktného jazyka, ktorým je najznámejšia – Hilma af Klint vizualizuje „to, čo stojí za kvetmi“, čím demonštruje svoju vieru, že pozorné pozorovanie okolia odhaľuje neopísateľné aspekty ľudskej existencie. Hilma af Klint si predstavovala svoje portfólio ako atlas. Jej tvorba je však flórou ducha, mapovaním prírodného sveta v duchovných pojmoch, ktoré by obstálo po boku akéhokoľvek vedeckého zdroja. Hilma af Klint vo svojich kresbách dáva do dialógu reprezentáciu a abstrakciu, pozorovanie a vizualizáciu, umenie a botaniku a uznáva prepojenie všetkých živých vecí. „Ukázala som,“ napísala, „že existuje spojenie medzi rastlinným svetom a svetom duše.“
prečítajte si aj rozhovor o Hilme af Klint, ktorý vznikol v olomouckej Rub Gallery v čase výstavy Hilma af Klint: Garden of Eden:
https://www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/hilma-...
kde: MoMA, 11 West 53 Street, New York
kedy: denne 10.30 - 17.30
do kina:
Roseovci
Satirická čierna komédia je remakom filmu z roku 1989 v hlavných úlohách s Michaelom Douglasom a Kathleen Turner, v réžii Dannyho DeVita, ktorý síce neprekonáva, ale pobaví. Život dokonalého páru Ivy (Olivia Colman) a Thea (Benedict Cumberbatch) sa zdá byť úplne úžasný: úspešná kariéra, skvelé manželstvo, úžasné deti. Ale pod fasádou ich údajne ideálneho života sa schyľuje k búrke. Ako Theova kariéra upadá, zatiaľ čo Ivyine vlastné ambície sa rozbiehajú, v ich domove to začína byť drsné.
Drive My Car
Film je adaptáciou poviedky Harukiho Murakamiho. Júsuke Kafuku je slávny divadelný herec a režisér, ktorý sa vyžíva v riadení svojho červeného Saabu 900. Počas angažmá na festivale v Hirošime musí túto radosť nedobrovoľne prenechať mladej málovravnej vodičke Misaki. Obaja na skúšobných jazdách nečakane zistia, že ich spája nielen záľuba v riadení. Spolu nájdu spôsob, ako sa vyrovnať so svojimi traumami a pocitmi viny, a ísť ďalej. Drive My Car režiséra Rjúsukeho Hamagučiho je atmosférická snímka plná tajomstiev, hľadania ľudského porozumenia a zmierenia. V Cannes získal Cenu za najlepší scenár.
kde: Kino Lumière
kedy: 31. 8. o 19.10
z gauča:
V nedeľu bude mať v hlavnej súťaži Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach svetovú premiéru aj nový film Jima Jarmuscha Otec, matka, sestra, brat. Vo filme sa stretli Jarmuschovi obľúbení herci a herečky Cate Blanchett, Adam Driver, Tom Waits, uvidíme aj Vicky Krieps či Charlotte Rampling. Jarmusch je tiež autorom scenára. Všetky tri príbehy vo filmovom triptychu sa týkajú vzťahov medzi dospelými deťmi, ich trochu vzdialeným rodičom (alebo rodičmi) a medzi nimi navzájom. Každá z troch kapitol sa odohráva v inej krajine - Otec na severovýchode USA, Matka v írskom Dubline a Sestra, Brat v Paríži. Film je sériou štúdií postáv: tichých, pozoroujúcich a neodsudzujúcich – komédia pretkaná prvkami melanchólie. “Film Otec, Matka, Sestra, Brat je akýmsi anti-akčným filmom, ktorého jemný a tichý štýl je starostlivo vybudovaný tak, aby umožňoval hromadenie malých detailov – takmer ako kvety starostlivo umiestnené v troch krehkých aranžmánoch. Spolupráca s majstrovskými kameramanmi Frederickom Elmesom a Yorickom Le Sauxom, brilantným strihačom Affonsom Gonçalvesom a ďalšími spolupracovníkmi pozdvihuje to, čo sa začalo ako slová na stránke, na formu čistého filmu,” uviedol Jarmusch.
Skôr ako si film budeme môcť pozrieť v kinách nazrite do atmosféry nakrúcania Jarmuschovho filmu Prežijú iba milenci.
2xSNP Návrat do horiaceho domu (DAFilms)
Dokumentárny film Anny Gruskovej predstavuje život Chavivy Reickovej (1914 - 1944), hrdinky Slovenského národného povstania, príslušníčky britskej spravodajskej služby, aktivistky a zanietenej sionistky. Prináša nielen množstvo dosiaľ neznámych archívnych materiálov, spomienky pamätníkov a putovanie po Chaviviných stopách na Slovensku, v Londýne a v Izraeli, ale predovšetkým príbeh príťažlivej osobnosti, ktorý môže inšpirovať i v súčasnosti. Aký je dnešný odkaz Chavivy Reickovej – pre jej rodné Slovensko, pre Izrael ale aj Európu v čase silnejúcich nacionalistických hnutí?
Martin Pollack: Pohľad do priepasti (DAFilms)
Ako prežiť život, ak sa narodíte ako syn nacistického vraha? Čo znamená stretnúť sa s príbuznými obetí vlastného otca? A ako čeliť minulosti v krajine, kde mnohí domáci vinníci zostávajú nepotrestaní. Elitný nacista Gerhard Bast sa po potlačení SNP podieľal na vraždení partizánov a civilného obyvateľstva v okolí Banskej Bystrice a Ružomberka. Rakúsky novinár a spisovateľ Martin Pollack je jeho biologický syn. Vo svojej knihe Smrť v bunkri sa vydal po Bastových stopách aj na Slovensko. Dnes sa sem však vracia už len prostredníctvom svojho prekladateľa, kolegu spisovateľa a priateľa Michala Hvoreckého. Ten vo filme vyhľadá viaceré takmer zabudnuté miesta pamäti spojené s Bastovými zločinmi, ako aj žijúcich pamätníkov SNP a svedkov Bastovho vraždenia. Cestou si kladie naliehavú otázku – čo dnes znamená odkaz SNP, ktorým Slovensko odmietlo fašistickú ideológiu a postavilo sa na správnu stranu dejín?
prečítajte si aj rozhovor s režisérom filmu Jarom Vojtekom:
https://www.plan.art/plan/film-plan/rodinna-anamne...
na počúvanie:
Sigur Rós & Český národní symfonický orchestr
3. a 4. septembra vystúpia v Prahe Sigur Rós spolu s Českým národným symfonickým orchestrom. Skupina minulý rok vydala album ÁTTA, na nahrávke kapela spolupracovala s London Contemporary Orchestra, s dirigentom Robertom Amesom, ktorý so Sigur Rós vyrazil aj na turné. “Nie je to zvlášť komplikované, ale zato veľmi expanzívne. Celok, ktorý tá hudba tvorí, je ohromný. A aj keď sa v ňom veľa nedeje, jeho detaily sú zaujímavé,“ povedal pre Headliner basgitarista Georg Hólm.
pohľad do štúdia:
Florence + The Machine avizujú na koniec októbra nový, v poradí šiesty, album Everybody Scream a uvádzajú ho rovnomennou skladbou
...a od vydania tohto albumu prešlo už neuveriteľných dvadsať rokov
na čítanie:
Jan Němec, Jana Šrámková: Byt (Román ve dvou)
Romány sú ako jednočlenné domácnosti. Čo sa stane, keď sa do knihy prisťahuje druhý autor? Vznikne román vo dvoch, napäté spolužitie dvoch príbehov, ktoré sa na každej dvojstrane dotýkajú a zároveň míňajú. Jeden príbeh patrí Danielovi, ktorému umiera otec, ten opačný Zuzane, ktorá odišla od partnera. Tých dvoch spája len byt, o ktorý sa delia, a palindrómy písané na zadnú stranu odkazov. Ale nedá sa aj život prečítať z jednej a druhej strany rovnako? Možno. Zostáva každopádne na čitateľovi, ktorou stranou začne. Len pozor: čo je pre jedného hra, môže byť pre Daniela so Zuzanou osudová voľba.
A ako tento formou experimentálny román vznikal si môžete vypočuť v našom novom podcaste priamo od Jany Šrámkovej a Jana Němca:
https://www.plan.art/podcast/experiment-blizko-k-z...
Iveta Zaťovičová: Matkin čas
Konfrontácia s ťažkou chorobou najbližšieho človeka na sklonku života je skúškou a zároveň konfrontáciou s vlastnou výdržou, vynaliezavosťou a empatiou. Autorka opisuje tento proces s citom, ale aj humorom sebe vlastným. V tomto finále bez pravidiel, v ktorom je konečný smer jasne definovaný, sa striedajú ťažké chvíle s neočakávane krásnymi. Láska a nádej nikdy nezomierajú. Kniha je nominovaná na cenu Anasoft litera.
S Ivetou Zaťovičovou sa pre plan.art rozprávala spisovateľka a niekoľkonásobná finalistka ceny Anasoft litera Michaela Rosová:
https://www.plan.art/plan/litera-plan/„pro...
Mám se moc dobře; počasí mi přeje. Lihu však vzal jsem málo, ba i desek. Krásné tisky ve sbírce Viléma Trmala
Katalóg k rovnomennej výstave, ktorý obsahuje viac ako päťdesiat reprezentatívnych fotografií. Vilém Trmal bol vášnivý zberateľ, antikvár a znalec Josefa Váchala. Výstava - a katalóg - v hrubých obrysoch mapujú územie (zberateľských) vášní, ktoré Viliam Trmal modeloval viac ako štyri desaťročia. Najstaršiu oblasť, nie čo do záujmu, ale dátumov vydania, tvoria alchymické a magické traktáty zo 16. až 18. storočia. Atmosféru prelomu 19. a 20. storočia zastupuje produkcia Knihovny Moderní revue a súbor staroríšskych tlačí z dielne Jozefa Floriana a jeho blízkych. Svet vydavateľov bibliofílií veľmi plasticky približujú konvoluty prác Jozefa Portmana, Jaroslava Picku a Františka Jána Müllera. Českú medzivojnovú modernu, ktorá aj v zahraničí patrí k najvyhľadávanejším, reprezentujú diela Toyen, Jindřicha Štyrského, Josefa Šímu. Takto vzniknutú sieť ďalej zahusťuje tvorba solitérov Jiřího Karáska z Lvovic, Miloša Martena, Jakuba Demla, Ladislava Klímu, prvé vydanie kníh Karla Jaromíra Erbena, Boženy Němcovej, grafické cykly Bohuslava Reynka, Františka Koblihy, Anny Mackovej či práce Josefa Váchala.