dystopické romány sme si pracovne definovali ako príbehy pojednávajúce o tom, že ľudská civilizácia je dosť hlboko v... kaši a ľudia si to spôsobili sami, nanajvýš sa to udialo pričinením nejakej prírodnej katastrofy. Dôvody, pre ktoré je civilizácia v tej situácii, môžu byť rôzne: Krutý diktátorský (teokratický) režim, jadrová vojna, vyčerpanie zdrojov, neposlušné technológie atď. 

spoločenská satira

Huxley na to šiel inak: Skazu civilizácie nespôsobila nejaká temná sila, ale obyčajná ľudská roztopaš a snaha žiť pohodlný život. Lenže život bez bolesti je zároveň životom bez zmyslu. V tomto smere je román metaforou jeho súčasnosti: vyšiel v roku 1932 a Huxley je charakteristický spoločenskou satirou. Prekrásny nový svet je jeho jediné sci-fi a je jasné, že je to skôr metafora. Aj Jonathan Swift napísal Gulliverove cesty a nie je to spisovateľ fantasy, skrátka, takto jeho spoločenská satira vyznela zaujímavejšie a ostrejšie.