”Zvrátil som hlavu a nechal oči hľadieť na strop. Prežil som ten najsilnejší stav extázy aký ma v živote zasiahol. Podarilo sa mi dosiahnuť vrcholného stupňa citlivosti, v ktorom sa božské posolstvo umenia spája s netrpezlivou zmyselnosťou emócií.” (Stendhal)
do galérie:
2x Les Rencontres d’Arles
Vo francúzskom Arles sa už po 56-krát koná prestížny medzinárodný festival fotografie Les Rencontres d’Arles. Po prvý krát v jeho histórii je súborne prezentovaná aj slovenská fotografia a to samostatnou výstavou Zuzany Pustaiovej. Projekt Safety Report bol vybraný do sekcie Discovery Award. Fotografka Zuzana Pustaiová získala dve nominácie - bola zaradená medzi finalistov Discovery Award, zároveň bola nominovaná na cenu Prix de la Photo Madame Figaro – Arles 2025. Pojem pravdy je v súčasnosti v kríze, zatiaľ čo osobnou krízou Zuzany Pustaiovej je blízkosť jadrového zariadenia k jej domovu.
Viac o projekte Safety Report si prečítajte v rozhovore so Zuzanou Pustaiovou: www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/sloven...
Zuzana Pustaiová. Zavážanie paliva (September 2022), 2022. Zo série Safety Report (2020-súčasnosť)
Nan Goldin: Stendhalov syndróm
Prezentácia spája snímky, ktoré Nan Goldin nafotila za posledných dvadsať rokov, zachytáva na nich majstrovské diela klasického, renesančného a barokového štýlu, spolu s portrétmi jej priateľov a milencov. Tieto fotografie vznikli počas jej mnohých návštev múzeí po celom svete, najmä Louvru, Metropolitného múzea umenia, Galérie Borghese a Gemaldegalerie. Štruktúra diela je založená na Ovídiových Metamorfózach, v ktorých obsadzuje blízkych priateľov a milencov do mytologických postáv vrátane Galatey, Orfea a Hermafrodita. Jej hlasový prejav kombinuje soundtrack, ktorý pre dielo skomponovala skupina Soundwalk Collective, s dielom od Micy Levi. Stendhalov syndróm prostredníctvom intímneho portrétovania tvrdí, že jej ľudia a komunita vždy existovali, a dáva im postavenie, ktoré si zaslúžia. Dielo vrcholí prerozprávaním Stendhalovho slávneho syndrómu, jeho kolapsu tvárou v tvár ohromujúcej kráse.
Nan Golding: Hands
STUDIO | Libor Fára 100
Leitmotívom výstavy k 100. výročiu narodenia Libora Fáru je prostredie jeho ateliéru na pražských Vinohradoch, kde si výtvarník púšťal jazz a tvoril. Tu sa zoznámil s niektorými dôležitými kultúrnymi osobnosťami svojej doby - okrem divadelníka E. F. Buriana to bol aj dramatik Josef Topoľ, dramaturg a režisér Ján Grossman či architekt a scénograf Vladimír Nývlt, od ktorého Fára spomínaný ateliér získal. Tento priestor sa stal jedným z dôležitých bodov na pomyselnej kultúrnej mape mesta. Bez preháňania možno tvrdiť, že ateliér žiadneho iného českého výtvarníka druhej polovice dvadsiateho storočia nenavštívilo toľko významných fotografov. Nemalý podiel na tom niesla jeho žena. Annette Šafránková bola študentkou dejín umenia a estetiky na Karlovej Univerzite. Po svadbe si zmenila meno na Anna Fárová. Jej otec, žijúci v USA, im posielal čísla časopisu Life. V ňom narazili na fotografie Henriho Cartiera-Bressona. Anna vycestovala do Paríža, svojho rodného mesta, jej matka bola francúzska profesorka, otec československý diplomat. Navštívila okrem iného práve Cartier-Bressona, spoluzakladateľa agentúry Magnum Photos. Súhlasil s realizáciou svojej monografie v Československu. Tá roku 1958 skutočne vyšla ako prvý zväzok edície Umelecká fotografia, ktorá vtedy bola aj v medzinárodnom meradle unikátom, graficky ju upravoval Libor Fára. Priateľstvo s Cartier-Bressonom umožnilo Anne Fárovej napísať texty o niektorých ďalších členoch Magnum Photos a spolupracovať na ich výstavách. Okrem toho bol Libor Fára v tvorivom kontakte s množstvom českých fotografov. Niektorí mu robili reprodukcie obrazov, a tiež fotili podklady pre jeho koláže: spočiatku to bola Emila Medková, ďalej Miroslav Jodas, s ktorým spolupracoval intenzívne viac ako dve dekády, a v poslednej fáze života bol jeho spolupracovníkom Ján Malý. Libor Fára s fotografiou ako médiom sústavne pracoval: vo svojej voľnej tvorbe v podobe koláží či surrealistických objektov. V ére analógovej fotografie bývalo zvykom, že keď ste za niekým zašli a fotili ho, tak ste mu neskôr dali zväčšeniny urobených záberov. Práve z nich je zostavená výstavná kolekcia. Až na výnimky ide o originálne zväčšeniny od dotyčných autoriek a autorov, o takzvane vintage printy. Libor Fára napokon vo svojom ateliéri aj zomrel.
kde: Leica Gallery, Školská 28, Praha
kedy: po - pi: 10.00 - 20.00, víkend: 11.00 - 18.00
Libor Fára, foto: Emila Medková, 1955
do kina:
Sorry, Baby
Vo svojom bolestne úprimnom a nežnom debute prináša scenáristka, režisérka a predstaviteľka hlavnej protagonistky Eva Victor výrazne osobitý pohľad. Postavu doktorandky Agnes, z ktorej sa stáva vysokoškolská profesorka, zobrazuje s veľkou citlivosťou a emočnou hĺbkou. A to ako pred traumou, tak aj po nej. Film spája suchý sarkastický humor s filmovým jazykom zachytávajúcim izoláciu a zmätok. Vďaka nelineárnemu rozprávaniu a päťročnému časovému oblúku dokáže vystihnúť zložitosť, protirečenia, malé víťazstvá aj pády na ceste Agnes k uzdraveniu.
(Premieta sa spolu s krátkym predfilmom Štefánie Lovasovej "Venuša v retrográde.”)
Oxana
Životopisný film režisérky Charlène Favier o Oxane Šačko, rebelujúcej umelkyni, ukrajinskej utečenkyni a jednej zo zakladateliek radikálnej feministickej skupiny FEMEN. Súčasný feministický ponor do európskeho protestu, kde má umelecké gesto svoje čestné miesto.Ukrajina, 2008. Mladá Oxana Šačko a skupina jej priateľov podnikajú veľkolepé aktivistické akcie: protesty hore bez s heslami namaľovanými na tele a kvetinovými vencami vo vlasoch, striedavo odsudzujú prostitúciu, policajné násilie, proruských politikov... Tak sa rodí jedno z najvýznamnejších feministických hnutí 21. storočia: FEMEN. Politická utečenkyňa, umelkyňa, aktivistka, "sexuálna extrémistka" Oxana prekračovala hranice a neúnavne viedla kampane za práva žien a slobodu prejavu, pričom riskovala i vlastný život.
z gauča:
It Might Get Loud (DVD)
..alebo traja muži s elektrickou gitarou. Film pre všetkých, ktorí sa radi pozerajú “pod prsty” skvelým gitaristom. Dokument režiséra Davisa Guggenheima skúma cez ich vlastné rozprávanie štýly hrania troch gitaristov - Jimmy Page, The Edge a Jacka White reprezentujú tri generácie hráčov na elektrickú gitaru a tri odlišné štýly hrania aj nahrávania. V mnohých Pageových scénach vidieť gitaristu na návšteve Headley Grange, kde bolo nahraných niekoľko piesní z “bezmenného” albumu Led Zeppelin IV , a v jednej scéne vysvetľuje, ako sa charakteristický zvuk bicích v skladbe When the Levee Breaks dosiahol vďaka akustike domu, v ktorom bol album nahraný. The Edge vo filme navštevuje základnú školu Mount Temple a spomína na založenie skupiny U2. Predvádza tiež svoju techniku hry, ako vylučuje určité struny z akordov, ako aj používanie efektov echo a delay na „doplnenie chýbajúcich tónov“. V iných scénach prehráva skoré demo nahrávky skladby Where the Streets Have No Name, hovorí o svojej inšpirácii pre skladbu Sunday Bloody Sunday a trávi čas experimentovaním s gitarovými efektami. Jack White a jeho silný záujem o blues a roots music bol v rozpore s hip hopom a house music, ktoré boli v tom čase populárne v prevažne latinskoamerickej štvrti. Whiteovou filozofiou je hľadanie kreatívnych prístupov k nahrávaniu a hraniu. A v priamom prenose skomponuje aj novú skladbu. Ústrednou líniou filmu je stretnutie troch gitaristov v ateliéri „The Summit“. V týchto scénach diskutujú o tom, kto ich ovplyvnil, o svojich technikách a obľúbených gitarách, a tiež spolu hrajú svoje piesne a ukazujú si navzájom, ako hrať skladby I Will Follow , Dead Leaves and the Dirty Ground a In My Time of Dying . Film sa končí hrou improvizovanej coververzie skladby The Weight na akustických gitarách, bez krabičiek a efektov.
One Who Set Forth - Wim Wenders' Early Years (Netflix)
Wim Wenders oslávil 80. narodeniny a tak si pozrite dokument, v ktorom sa režisér vydáva na cestu do minulosti k svojim začiatkom. Prostredníctvom osobných spomienok a vzácnych domácich filmových záberov dokumentuje jeho tvorbu od experimentov s prvou kamerou, cez odklon od kariéry lekára k umeniu a filmu, až po medzinárodné uznanie za trilógiu Cesta. V kombinácii s úryvkami z jeho raných filmov je zrejmé, že Wenders sa vždy zaoberal autentickými zážitkami a ľuďmi z vlastného života. Film ponúka úplne nový pohľad na Wendersove rané filmy a zaujímavé rozprávanie jeho priateľov a spolupracovníkov.
Jěště nejsem, kým chci být (Netflix)
Česká filmová a televízna akadémia sa rozhodla za Českú republiku vyslať do boja o Oscara film režisérky Kláry Tasovskej. Život fotografky Libuše Jarcovjákovej je mozaikou fascinujúcich stretnutí a divokých príbehov - od drsného undergroundu komunistického Československa cez exkluzívne fotenie pre módne špičky v Tokiu až po dramatický útek do Západného Berlína, kde sa stala svedkom pádu železnej opony. Tisíce analógových fotografií a stránok osobných denníkov vo formálne pohlcujúcom dokumente.
prečítajte si na plan.art rozhovor s Libušou Jarcovjákovou: www.plan.art/plan/vis-arch-dsg-plan/libuse-jarcovjakova-(pre)
na počúvanie:
Jimmy Page, The Black Crowes – Praying In Pittsburgh
Záznam z koncertu v amfiteátri Star Lake v Pittsburghu z roku 2000, ktorý bol živo vysielaný na niekoľkých rozhlasových staniciach. Klasiky od Led Zeppelin aj niekoľko skladieb The Black Crowes, so spevom Chrisa Robinsona. Doteraz nevydaná kompletná verzia vysielania. Nechýbajú skladby ako What Is And What Should Never Be, Remedy či Whole Lotta Love.
Madredeus: AINDA (soundtrack)
Zo všetkých skvelých soundtrackov k filmom Wima Wendersa vyberáme hudbu k filmu Lisabonský príbeh. Nádherná pocta mestu aj žánru fado, ktorý má pôvod práve v Lisabone a v preklade znamená osud.
3 x Nan Goldin a Soundwalk Collective
Women’s March
Tento projekt poskytol príležitosť objaviť temnú, skrytú stránku Versailles vďaka jeho rozsiahlemu a pozoruhodnému systému vodární. Svet vo svete. Herečky (Isabelle Adjani, Catherine Denevue, Charlotte Rampling, Charlotte Gainsbourg, Isabelle Hupert a ďalšie) predstavujú ženy, ktoré zaujali v živote postoj vďaka svojej práci, svojej vízii, svojej odolnosti. Soundwalk Collective vymyslel zvukový rozhovor s fotografiami Nan Goldin ako spôsob dať hlas týmto ženským tieňom v podzemných chodbách histórie.
Memory Lost
Digitálna prezentácia, rozpráva príbeh o živote prežitom cez optiku drogovej závislosti. Táto podmanivá, krásna a strašidelná cesta sa odvíja prostredníctvom súboru intímnych a osobných obrazov a ponúka dojímavé zamyslenie sa nad pamäťou a temnotou závislosti. Hudba: Mica Levi, Soundwalk Collective a Franz Schubert
All the Beauty and the Bloodshed
Hudba k rovnomennému dokumentárnemu filmu Laury Poitrasovej o Nan Golding. Skladbu pripomínajúcu tranz skomponovali Soundwalk Collective v spolupráci so Zachariasom Falkenbergom a Johannesom Malfattim. Odráža rôzne štýly od sakrálnej hudby až po moderné minimalistické techniky a vrství zborové prvky, ktoré vykresľujú lyrické prepojenie medzi krásnymi, ale úzkostlivými veršami nemeckého básnika Friedricha Hölderlina a vlastným životom a dielom Nan Goldin.
na čítanie:
Gregory Corso: Zlatá tečka
Posledné básne Gregoryho Corsa (1930 - 2001) čakali na svoje vydanie viac ako dvadsať rokov. Básne, usporiadané editormi Raymondom Foyom a Georgom Scrivanim ponúkajú “iného” Corsa - predstavujú ho ako vážneho, sebaspytujúceho básnika v predtuche vlastnej smrti. “Corsovská” irónia nezmizla, len veľmi, veľmi zhorkla.
Carnegy-Tan Theo, Wat Pierre: Anna-Eva Bergman a Hans Hartung: A nic nás nerozdělí
Táto publikácia sprevádza prvú veľkú retrospektívnu výstavu venovanú umeleckej dvojici Anne-Eve Bergman a Hansovi Hartungovi. Bergman (1909-1987), ktorá mala švédsko-nórske korene, bola priekopníčkou abstraktného umenia, nachádzajúca hlbokú inšpiráciu v krajine a prírodných tvaroch. Hartung (1904-1989), pochádzajúci z Nemecka, zohral zásadnú úlohu pri formovaní gestickej maľby a informelu. Publikácia sleduje ich životnú cestu od ich prvého stretnutia v dvadsiatych rokoch 20. storočia cez viac ako desaťročné odlúčenie až po opätovné stretnutie v roku 1952 a ich úmrtie v osemdesiatych rokoch. Kniha prezentuje ich kresby, majstrovské maľby, vzájomné darčeky, archívne dokumenty a fotografie, z ktorých mnohé neboli doteraz publikované. Prvýkrát sú ich spoločné tematické záujmy – príroda, kozmos, hudba a ďalšie – predstavené v tandemovej podobe, aby vykreslili ich zdieľaný umelecký život. Katalóg obsahuje rozsiahlu esej od kurátora Pierra Wata a riaditeľa Fondation Hartung-Bergman, Thomasa Schlessera, skúmajúce témy výstavy, ďalej text od kurátora Thea Carnegyho-Tana detailne mapujúci vzťah oboch umelcov k hudbe, rozhovor so zakladateľkou platformy pre ženy v umení AWARE Cam literárna esej od historičky umenia Pauline Mari.
prečítajte si na plan.art aj text Josefa Rauvolfa o tejto výstave: www.plan.art/rubriky/kulturny-zber/anna-ev...Laurent Sagalovitsch: Alma, Mahler a Gropius
Román sa ponára do emocionálne náročného sveta manželstva Almy a Gustava Mahlerových. Zasnúbenie vášnivej krásky s postarším mužom vyvolalo vo Viedni škandál. Navyše musela Alma sľúbiť, že sa pre manžela vzdá komponovania. O osem rokov neskôr dostane Gustav list, je to milostný list pre Almu. Prečo ho uhrančivý architekt Walter Gropius adresoval jemu? Alma stojí na križovatke a zúfalý Mahler sa ponáhľa k psychológovi Sigmundovi Freudovi. Kniha vychádza zo zachovanej korešpondencie a pozýva na výlet do duší slávnej trojice. (A to mal ešte do Alminho života vstúpiť Oskar Kokoschka.)