z Bavorska povolali talentovaného pivovarníka Josefa Grolla, ktorý bol inak, mierne povedané, komplikovaný človek. Ale pivo variť vedel. Skombinoval bavorskú technológiu s českými surovinami a výsledkom bol svetlý ležiak, ktorý sa stal okamžitým hitom. Prvú várku narazili 11. novembra 1842 a zaznamenala obrovský úspech. Plzenský kronikár zapísal, že „pijani zajasali nad jeho znamenitou chuťou“. Groll pôsobil v Plzni len do roku 1845, potom sa vrátil do Bavorska. Napriek krátkemu pôsobeniu zanechal trvalý odkaz — jeho pivo sa stalo etalónom pre moderný ležiak a poznajú ho po celom svete ako Pilsner Urquell. 

Sme s v Plzenskom kraji, ktorý je tretí najväčší v Čechách a Morave a siaha až po západnú časť Šumavy, od miernej bukolickej pahorkatiny až po horský a lesnatý drsný kraj. 

keď Plzeň oslobodil Patton

Tento rok sme si pripomenuli 80. výročie konca 2. svetovej vojny a Plzenčania aj oslobodenia. Pretože tam, kde stúpila čižma vojaka Červenej armády, bolo sotva možné hovoriť o oslobodení. V Plzni hej. Plzeň a samozrejme príslušnú časť kraja oslobodila 3. americká armáda pod vedením Georgea S. Pattona. Podľa Jaltskej konferencie mali Američania zastať pred Plzňou, ale išlo im to naozaj dobre a v Plzni boli Škodove závody, ktoré vyrábali vojenský materiál, takže sa rozhodli, že nebudú čakať na Sovietov. A tak si mohli Plzenčania užiť osloboditeľov, ktorí neberú ľuďom hodinky a neznásilňujú dievčatá. Inak, Patton navrhol, že by prípadne mohli pokračovať až do Prahy, ale dostal prísny zákaz. Preto sa priateľská Plzeň stala pre amerických účastníkov symbolom konca vojny a nasledoval len návrat domov. A niektorí veteráni sa sem po roku 1989 radi vrátili.

FOTO MARIAN JASLOVSKÝPohľad do inštalácie v múzeu Patton Memorial Pilsen.

Po múzeu Patton Memorial Pilsen nás sprevádza kurátor a spoluzakladateľ, historik Ivan Rollinger, ktorý vie o oslobodení Plzne všetko a s láskou zhromažďuje veci, ktoré po Američanoch zostali, vrátane neotvorených fliaš kokakoly, plechoviek s práškovým mliekom, ale aj ostrohovým kolesom zo stíhačky. Zaujal ma klavír značky Steinway & Sons, ktorej nástroje dosiaľ patria medzi absolútnu svetovú špičku. Vo vojnových rokoch robili vodoodolné a podľa možnosti kompaktné klavíry aj pre armádu, pre pozemské vojsko olivovozelený, pre námorníctvo sivomodrý. Ten v expozícii múzea už, žiaľ, stratil svoj pôvodný náter, lebo jeho majiteľ, klavírny technik, pán Ježek, ho síce opravil, ale zobral to od podlahy. 

MARIAN JASLOVSKÝ

Tých vecí je tu naozaj veľa a Ivan Rollinger len ľutuje, že fľašky s tvrdým alkoholom „len pre dôstojníkov“  sa často nezachovali uzavreté a komusi chutili aj po desiatkach rokov.