kIOSK
Festival má tento rok podtitul „festival sebestačného divadla a tanca“. Ako hovoria organizátori: DIY, čiže Do It Yourself je životná filozofia postavená na sebestačnosti, udržateľnosti, objavovaní nových ciest k dosiahnutiu cieľov, znižovaniu nákladov, bez potreby zisku. Nesie v sebe kreativitu, filozofiu a partnerstvá. My dnes heslo trocha poopravíme na Do It Ourselves, pretože základom je síce byť sebestačný, ale prepojený. Roztrieštené komunity a jednotlivkyne sa prepájajú, pretože byť sám či sama, nemá dnes váhu. A možno ani zmysel. Navyše, fúzie žánrov, druhov, štýlov, umelcov a umelkýň Kiosk miluje. (...) My sa zameriame na inscenácie a performancie, ktoré nevznikajú ako uzavreté celky, ale neustále recyklujú, aktualizujú, pretvárajú – či už prvky scénografie, materiály, idey. Často pracujú mimo divadelnej infraštruktúry. DIY je vlastne zhrnutím našich dlhodobých snáh hľadať divadlo ohlodané na kosť. Okrem inscenácií, ktoré vznikajú ako sebestačné projekty, používajúce vlastné ruky a hlavy, je Kiosk stále hlavne prehliadkou aktuálnej nezávislej scény. Predstaví skoro tri desiatky inovatívnych projektov, ktoré sú odrazom nášho uvažovania o tom, kam slovenská scéna smeruje. Preto sa nebojte – nebude to len o DIY, bude to aj o hľadaní spoločného preformatíneho tela, kríze maskulinity, anti-systémovom divadle, experimente na hrane či za ňou. Bude to hra, bude to letný tábor, otvorený, bezpečný a slobodný.
kde: Žilina
Michal Heriban: Ja som placebo
fRAJ
Za hlavnú tému tohtoročného FRAJu si organizátori zvolili „zmysly“ a špeciálnu pozornosť venujú fenoménu odlivu mozgov – mladých ľudí, ktorí už zmysel svojho zotrvania na Slovensku nenachádzajú.
„V kontexte jubilejného 5. ročníka tiež chceme u našich návštevníčok a návštevníkov podnietiť všetkých päť zmyslov, a podčiarknuť tak multižánrový rozmer nášho programu. V rámci hudobnej dramaturgie sme sa snažili o zmysluplné spojenie žánrov, ktoré by inak vzájomne nekorelovali. Do literárneho programu sme zaradili päť textov, z ktorých každý tematizuje jeden zo základných ľudských zmyslov. Všetkými zmyslami vtiahnu diváčky a divákov aj predstavenia vybraných divadelných zoskupení. Zmysel pre humor overia komediálne formáty, ktoré sa na FRAJi doposiaľ neobjavili. A téma festivalu spája aj autorky a autorov, ktorí sa predstavia v sekcii vizuálneho umenia.“
kde: Rimavská Sobota
vIVA MUSICA!
Balgavá & Smetanová: klavír štvorručne
Obe spája klasické hudobné vzdelanie – sú vynikajúce klaviristky a skladateľky, no priestor klasickej hudby je pre ne primalý. Spolupracujú s hudobníkmi z rôznych žánrov (Plantasia, Quatro Emocione a ď.), neboja sa experimentovať a posúvať hudobné hranice. Na festivale sa predstavia ako klavírne duo a popri klasickom repertoári pre štvorručný klavír uvedú aj vlastnú tvorbu inšpirovanú prírodou. „Vezmeme vás do sveta hôr. Pre nás nie sú len miestom oddychu, ale aj zdrojom inšpirácie. V našom programe sa prelínajú diela svetových skladateľov s našou autorskou tvorbou, ktorá z prírody priamo vyrastá,“ pozývajú vás Haimoni s Kristínou.
26. 7. POZOR ZMENA!
pre možnosť búrok sa koncert presúva zo Sadu Janka Kráľa do Koncertnej siene Klarisky, začiatok zostáva nezmenený - o 19.00
27. 7.
Synagóga Senec o 19.00
mAČ
Bratislava - Rómerov dom o 19.00
26. 7.
Véronique Tadjo (Pobrežie Slonoviny) & Peter Milčák (Slovensko)
Peter Milčák (1966) vydal básnické zbierky Záprah pred zimou (1989), Prípravná čiara 57/Preparation Line 57 (2005), Brum (2012), literárnovednú monografiu Postava a jej kompetencie v rozprávkovom texte (2006) a knihu úvah Mŕtve kvety medzi živými (2017). Zostavil viacero antológií súčasnej slovenskej poézie, ktoré vyšli v prekladoch do cudzích jazykov. Prekladá z poľštiny (Z. Herbert, Cz. Miłosz, H. Poświatowska, B. Zadura, M. Świetlicki, W. Bonowicz, J. Bargielska) a angličtiny (K. Patchen, A. Nowlan). Od roku 1991 vedie vydavateľstvo Modrý Peter, ktoré sa zameriava najmä na vydávanie pôvodnej a prekladovej poézie a prózy a literárnovednej literatúry. Za zbierku Podoby milosti / Forms of Grace (Modrý Peter, 2024) je nominovaný na cenu Zlatá vlna 2025.
Véronique Tadjo (*1955) je spisovateľka, poetka, prozaička a výtvarníčka z Pobrežia Slonoviny. Žila a pôsobila v mnohých krajinách afrického kontinentu. V roku 1984 vydala prvú básnickú knihu Červená krajina, za ktorú získala literárnu cenu Agence de Coopération Culturelle et Technique. V roku 1992 bolo jej dielo zahrnuté do antológie Daughters of Africa. V roku 1998 sa zúčastnila projektu Rwanda: Písanie pre pamäť so skupinou afrických spisovateľov, ktorí cestovali do Rwandy, aby podali svedectvo o tamojšej genocíde a jej následkoch. V posledných rokoch viedla dielne tvorivého písania a ilustrovania detských kníh v Mali, Benine, Čade, Burundi, na Haiti, Mauríciu, vo Francúzskej Guyane, Rwande, Spojených štátoch av Juhoafrickej republike. Po roku 2007 pôsobila v Johannesburgu na Univerzite Witwatersrand.
27. 7.
Gunel Mövlud (Azerbajdžan) & Mila Haugová (Slovensko)
Mila Haugová (Slovensko)
Je jednou z najinšpiratívnejších a najprekladanejších slovenských poetiek. Jej básne vyšli v angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine, španielčine. Za dlhé roky života s literatúrou vydala množstvo básnických zbierok a niekoľko autobiografických próz, k najdôležitejším patria Praláska, Čisté dni, Dáma s jednorožcom , Miznutie Anjelov, Zrkadlo dovnútra, Písať ako dýchať či Tvrdé drevo detstva. V nedávnej minulosti jej vyšli zbierky Srna pozerajúca na Polárku, Dokonalé zvieranie, Isola sacra a naposledy Sylwa rerum. A vy sa už môžete tešiť na rozhovor o tejto próze. Čoskoro na plan.art.
Gunel Mövlud (Azerbajdžan)
Gunel Mövlud (1981) je novinárka, poetka a prekladateľka z Azerbajdžanu. Po vypuknutí vojny s Arménskom musela ako dvanásťročná utiecť z rodného mesta v Náhornom Karabachu a vo svojej literárnej tvorbe aj v žurnalistike sa často venuje otázkam mieru a ľudských práv v Azerbajdžane. Absolvovala Azerbajdžanskú štátnu univerzitu kultúry a umenia, od roku 2004 pôsobí ako umelecká kritička. V roku 2012 začala ako nezávislá novinárka prispievať do Azadliq, azerbajdžanskej sekcie rádia Slobodná Európa, a v roku 2013 nastúpila ako redaktorka a scenáristka do nezávislej Meydan TV, ktorú založili azerbajdžanskí novinári. Zameriava sa predovšetkým na témy demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti, práv menšín, mierových operácií a humanitárnych hodnôt. Publikovala knihy Tma a my (2004), 5 XL (2011) či Reakcia na neskoré popoludnie (2013) a jej diela boli preložené do angličtiny a nórštiny. Prekladá z ruštiny do azerbajdžančiny. V októbri 2016 nastúpila rezidenčný pobyt ICORN v nórskom Levangeri, do tej doby žila v exile v Nemecku a Gruzínsku.
Prešov - Stromoradie o 18.00
26. 7.
Gunel Mövlud (Azerbajdžan) & Júlia Sherwood (Slovensko)
Júlia Sherwood (Slovensko)
Prekladateľka a propagátorka slovenskej literatúry. Narodila sa v Bratislave a žije v Londýne. Spolu s manželom Petrom Sherwoodom preložila do angličtiny diela popredných slovenských autorov a autoriek ako K. Kucbelovej, I. Dobrakovovej, Ballu a iných. Iniciovala aj preklad spomienkovej knihy prešovskej rodáčky Marianny Eger Millerovej Dvadsať nádychov. Príbehy o prežití.
Touhfat Mouhtare (Komorské ostrovy) & Vladimír Morávek (Česká republika)
Touhfat Mouhtare
Prozaička a poetka z Komorských ostrovov a po Coralii Frei iba druhá publikujúca komorská autorka. V roku 2011 jej vyšla zbierka noviel Zavesené duše. Prvý román, Surová zeleň, vydala roku 2018. Zatiaľ posledný román Oheň okolností o zážitkoch a láskach dvoch protagonistiek, ktoré sa oslobodia z pôvodného prostredia a vydajú sa naprieč priestorom i časom, vyšiel v roku 2022. Jej literárna tvorba sa sústredí na mytológiu, prenos pamäte medzi generáciami, odhodlanie vystúpiť z mlčania, psychológiu, spiritualitu a humanizmus.
Vladimír Morávek
Divadelný, filmový a televízny režisér a scenárista, dlhodobo spätý predovšetkým s Klicperovým divadlom a divadlom Husa na povrázku. Preslávili ho aj filmy Nuda v Brne (2003) a Banditi pre baladu (2022). V rozhovore s Naděždou Hávovou pre Český rozhlas povedal: „Ja vlastne nie som úplne geneticky vygenerovaný pre profesiu režiséra. Pretože som šikovný v snoch a nešikovný v realite.“
