upozornenie: Článok prezrádza dej celej tretej série Squid Games vrátane záveru.

Prvá séria Squid Games bola ako Takešiho hrad v réžií sociológa na kokaíne. Myslím to v dobrom – prvý scenár režiséra Hwanga Dong-hyuka bol skutočne pre všetkých. Kto si prišiel po dávku adrenalínu, sledoval novodobé gladiátorské zápasy. Kto hľadal nové dôvody na zamyslenie, všimol si, že gladiátorov v modernej dobe ani nebolo treba do arény dotiahnuť na reťazi – stačil im prísľub šance na dôstojný život. Nasledujúce dve série však vznikli pod tlakom globálneho úspechu, ktorý sa na kvalite pokračovania seriálu podpísal viacerými spôsobmi.

kým vlastne sme?

Séria Squid Games od začiatku až do konca razila životnú filozofiu „etiky cností“. Životné rozhodnutia síce robíme na základe toho, aký máme charakter, ale funguje to aj naopak – každá ťažká voľba rozhodne, kým sa staneme. Tento postoj, minimálne v prvej sérií, skvelo harmonizoval s príbehom. Ľudia na pokraji možností hľadali únik v hrách o život. Každým vyradeným (zabitým) súperom sa zvýšil ich podiel z odmeny. To viedlo ku charakterovým skúškam, kde empatia a úcta k životu druhých narazili na chladnú teóriu hier. Ak chcete prežiť a zarobiť, musíte sa stať efektívnym hráčom. Byť efektívnym hráčom znamená podraziť alebo zabiť čo najviac ostatných súťažiacich.