mladá žena, prezývaná Suka, pristupovala k randeniu ako k istej forme vedeckého výskumu, v ktorom skúmala, či platí, že čím je muž mužnejší, tým sa žena cíti ženskejšie. So všetkými mužmi, do ktorých sa zamilovala, napokon skončila v toxickom vzťahu. Po poslednom rozchode odchádza do Istanbulu, aby si usporiadala myšlienky a pracovala na knihe. 

Tu je konfrontovaná nielen s vlastným súkromným životom, ale aj so spoločenskou diskusiou o Istanbulskom dohovore, ktorý mal chrániť obete násilia, ale stal sa nástrojom politickej hry. Úvahy jej naruší príchod jej bývalého partnera, ktorý s ňou opäť manipuluje, pretože vie, že skôr či neskôr sa mu Suka podvolí.

dovolenková metafora

Spisovateľka Suka sa v hre prelína so svojou románovou podobou. Ako píše, prihovára sa sama sebe v tretej osobe a snaží sa tak pozerať na svoj život s odstupom. Prirovnáva lásku k dovolenke: spočiatku sa jej nevieme dočkať, najprv si ju užívame plnými dúškami, kým nepríde zlom v podobe prvých problémov, ktoré postupne z tejto radosti ukrajujú, až sa tešíme na návrat domov. 

dpoh/ľuboš kotlár

Tam Suku čakajú dvaja najlepší kamaráti, ktorým môže zavolať aj uprostred noci a oni prídu, aby ju utešili a rozveselili.