no povedzte, kto si dovolí urobiť celovečerný koncert nieže bez jediného hitu, ale ani všeobecne známejšej piesne? Hammel taký frajer je. On sám si uvedomuje, že učiteľky tanca a stretnutia rodičov a priateľov našich škôl, kde sa spomína pri poslednom litri vína, mu urobili slávu (aj keď ich je v jeho 45-albumovej diskografii úplná menšina), ale pre isté publikum aj trochu medvediu službu – obľúbil si ho ľud, ale pre niektorých poslucháčov, ktorí majú radi, povedzme, silnejšie a mnohovrstvové výpovede, sa možno bude spájať práve s takýmito pesničkami. A to je veľmi nefér, lebo Hammel takéto hlboké výpovede má, má ich veľké množstvo a nemusel na nich ani spolupracovať s Mariánom Vargom. 

Inak povedané, Hammel je prírodný a prirodzený muzikant, schopný oslovovať svojimi piesňami, samozrejmými ako nápevy starých ľudoviek, a zároveň vždy prekvapiť netriviálnymi hudobnými obratmi. Aktuálny album Kam a za čím je totiž (ako som už vyzradil v titulku) viac-menej bluesový. A to je v Hammelovej tvorbe novinka. Sám Hammel vysvetľuje, že myšlienku načrieť do prameňa Mississippi dostal práve v New Orleans, v krčme, kde bol štamgastom pes, ktorý vždy dostával do misky trochu piva. V súčasnosti pravdepodobne „vrchný hammelológ“, náš občasný prispievateľ Samuel Ivančák na Hammelovej stránke píše, že skutočným impulzom bolo hosťovanie Hammela na nahrávke skupiny Story Mariana Zimu.