1

Film sa začína dvojnásobným prechodom zo žitej skutočnosti do filmovej fikcie. Prvý raz vstupným mottom: „V roku 1946 bol v Československu odsúdený na trest smrti a obesený vysoký dôstojník SS Dieter Wisliceny. Tento príbeh však nie je o ňom.“ Ním sa historicky identifikovateľná osoba dôstojníka SS, spolupracovníka Adolfa Eichmanna a nemeckého poradcu zodpovedného pri vojnovej slovenskej vláde za riešenie židovskej otázky stáva filmovou postavou Willyho, ktorého fiktívny príbeh má mnohé prvky zhodné s faktickým životným príbehom Dietera Wislicenyho. 

Druhý prechod sa týka aktuálnej súčasnosti. Samotný filmový príbeh sa začína piesňou Klára, známou od čias talkshow Petra Marcina Neskoro večer z roku 2019. Jej autorom, skladateľom a textárom je herec Richard Autner, ktorý hrá vo filme postavu Adama. Celkom na začiatku piesne je skladateľom, spevákom a hercom Richardom Autnerom, ale počas piesne, keď divák identifikuje medzi tancujúcimi postavu Adamovej životnej partnerky Hely a filmového majiteľa galérie Davida, ktorým Adam adresne chrstne provokatívne do očí verše piesne: „Oh Klára, Klára, Klára / Nerob zo mňa somára, veď ja to dávno viem / Že už máš iného, oh, že už máš lepšieho, oh, že už máš krajšieho a ja som teraz iba ho! / Vno-vno-vno-vno-vno-vno-vno-vno-/ vno. 

V tomto momente sa ocitáme vo filmovom príbehu o troch spolužiakoch, žiarlivom environmentalistovi Adamovi, jeho partnerke, rozhlasovej redaktorke Hele a Davidovi, platonicky vzhliadajúcim k Hele. S indíciou hudobnej a textovej stopy Deža Ursinyho a Ivana Štrpku na stene v izbe u Adama, ale to je práca na ceste. Vo filme predstavuje prítomnú vrstvu filmu o „pamätnom dare žiarlivosti“, ako jej hovoril Rudo Sloboda, odčítateľnú časovo aj priestorovo ako aktuálna prítomnosť.