Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Filmár slovenského povahopisu

.peter Zajac .kultúra .film

Film Miloslava Luthera Spiaci účet (2024) hovorí o tom, čo by sme mohli nazvať slovenskou povahou, založenou na polopravdách, ktoré sú často horšie ako lži.

Filmár slovenského povahopisu CONTINENTAL FILM/ZUZANA RICOTTI Film Spiaci účet režiséra Miloslava Luthera je žánrovo moritátom a jeho názov má niekoľko významov.​

1

Film sa začína dvojnásobným prechodom zo žitej skutočnosti do filmovej fikcie. Prvý raz vstupným mottom: „V roku 1946 bol v Československu odsúdený na trest smrti a obesený vysoký dôstojník SS Dieter Wisliceny. Tento príbeh však nie je o ňom.“ Ním sa historicky identifikovateľná osoba dôstojníka SS, spolupracovníka Adolfa Eichmanna a nemeckého poradcu zodpovedného pri vojnovej slovenskej vláde za riešenie židovskej otázky stáva filmovou postavou Willyho, ktorého fiktívny príbeh má mnohé prvky zhodné s faktickým životným príbehom Dietera Wislicenyho. 

Druhý prechod sa týka aktuálnej súčasnosti. Samotný filmový príbeh sa začína piesňou Klára, známou od čias talkshow Petra Marcina Neskoro večer z roku 2019. Jej autorom, skladateľom a textárom je herec Richard Autner, ktorý hrá vo filme postavu Adama. Celkom na začiatku piesne je skladateľom, spevákom a hercom Richardom Autnerom, ale počas piesne, keď divák identifikuje medzi tancujúcimi postavu Adamovej životnej partnerky Hely a filmového majiteľa galérie Davida, ktorým Adam adresne chrstne provokatívne do očí verše piesne: „Oh Klára, Klára, Klára / Nerob zo mňa somára, veď ja to dávno viem / Že už máš iného, oh, že už máš lepšieho, oh, že už máš krajšieho a ja som teraz iba ho! / Vno-vno-vno-vno-vno-vno-vno-vno-/ vno. 

V tomto momente sa ocitáme vo filmovom príbehu o troch spolužiakoch, žiarlivom environmentalistovi Adamovi, jeho partnerke, rozhlasovej redaktorke Hele a Davidovi, platonicky vzhliadajúcim k Hele. S indíciou hudobnej a textovej stopy Deža Ursinyho a Ivana Štrpku na stene v izbe u Adama, ale to je práca na ceste. Vo filme predstavuje prítomnú vrstvu filmu o „pamätnom dare žiarlivosti“, ako jej hovoril Rudo Sloboda, odčítateľnú časovo aj priestorovo ako aktuálna prítomnosť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite