keď sa v polovici osemdesiatych rokov Patejdl rozhodol odísť zo svojej domovskej kapely Elán, začal nahrávať vlastnú hudbu. Zo života presýteného popularitou a najmä intenzívnym koncertovaním, akým vtedajšia najslávnejšia popová skupina u nás žila, sa začal plne realizovať pod vlastným menom. Jeho živnou a tvorivou pôdou sa stalo štúdio, kde sa cítil najlepšie.
hľadá sa gitarista
Práve v čase po vydaní prvého sólového albumu Chlapčenský úsmev (1986), ktorému v plnej miere vládli syntetizátory a elektronický sound, sa k Vašovi Patejdlovi pridal aj gitarista Juraj Burian. „Vašo bol vtedy veľmi vyťažený producent, ktorý si nahrával z veľkej časti všetko sám a jediný nástroj, ktorý nebol dobre nahraditeľný klávesmi, bola gitara. Vedel si to zaranžovať a pripraviť, aby ten priestor pre gitaru tam bol a tým, že to bolo live, pridalo to nahrávke na takej ,živej‘ nálade,“ spomína na začiatok plodnej spolupráce. Zvuk gitary sa rozoznel už na nasledujúcom albume Lov na city (1987), kde Juraj Burian nahral gitary aj do známeho hitu Voňavky dievčat.
„Vašo mal vždy veľmi presnú a konkrétnu predstavu, ako má čo znieť,“ pokračuje Juraj Burian. „Nezabúdajme na to, že bol muzikantsky veľmi vzdelaný. Všetko to mal jasne naformulované, vedel si to napísať do nôt – čo treba povedať, že ani dodnes nie je pri hudobníkoch celkom bežná vec. Niekto môže byť dobrý interpret a nemusí vedieť dobre aranžovať. On mal veľmi dobrú producentskú prácu a mal v nej absolútne jasno. Vždy tam však nechával priestor a vedel dobre odhadnúť kvality a možnosti toho štúdiového hráča, ktorého si tam pozval. Nechával mu priestor pre realizáciu, čo bol aj môj prípad.“ Vašo Patejdl si svoje renomé talentovaného autora, aranžéra aj producenta získaval od začiatku osemdesiatych rokov. Skutočný prelom však nastal vydaním legendárneho soundtracku Fontána pre Zuzanu (1985).
Populárna hudba osemdesiatych rokov je fenoménom po viacerých stránkach. Nie je to zďaleka iba o tom, že piesne tých čias dodnes vládnu bežnému éteru. Byť populárny, počúvaný a kráčať s dobou vtedy znamenalo hlavne využiť všetky najnovšie výdobytky – automatických bubeníkov, sekvencery a syntetizátory. Vašo Patejdl toto pochopil a v našich zemepisných šírkach patril k technicky najlepšie vybaveným hudobníkom. „Niektorí hudobníci mali vtedy pocit, že príchodom syntetizátorov sa už nemusia učiť a vraveli si, že to je super, lebo ten nástroj to za neho vlastne celé zahrá. Ale to tak vôbec nefungovalo,“ hovorí o tomto fenoméne Juraj Burian a dodáva: „Keď sa človek vzdeláva a hlavne správnym prístupom – z každej oblasti niečo, to je veľké plus, bol to aj Vašov prípad.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.