aktuálne môžeme sledovať dva hlavné prúdy českého bábkového umenia –  ľudové, či skôr amatérske bábkarstvo na jednej strane, na strane druhej profesionálne bábkarstvo prezentované na pódiách kamenných divadiel či nezávislých scén. V minulosti zvučné mená ako Trnka či Bárta modernému mladému divákovi ako cielovke povedia asi máločo – od jednej zo zakladateľov českého animovaného filmu Hermíny Týrlovej, cez Trnkov čarovný Sen noci svätojánskej (1959), až po Zemana a jeho kombinovanú animáciu s hraným filmom, najmladšie generácie už pomaly netušia, že existuje aj proces vdýchnutia života postavičkám, ktorý nie je sprevádzaný iba špeciálnymi efektami. 

V posledných rokoch sa objavuje nádejná iskrička akejsi nostalgickej staronovoty aj vo filmovom svete. Stop-motion animácia dnes pre nedospelé publikum nepredstavuje familiárny koncept, nakoľko je výrazne naviazané na najnovšie, častokrát však prízemné produkcie štúdií Disney či Pixar.