kam do galérie:
fero Lipták – Nad rozliatym mliekom
„Najlepšie sú obrazy, ktoré vznikajú akoby mimo mňa. Tie, nad ktorými veľa premýšľam, sú vydreté. A najhoršie. Bez nápadu je zbytočné maľovať. Často ma inšpirujú slovné hračky. Niekedy sú moje obrazy skôr kreslené vtipy.“ (Fero Lipták)
Galéria Nedbalka predstavuje dnes už klasické maľby na plátne Fera Liptáka. Hlavným motívom sú postavičky, ktoré sa pozerajú na svet očami nevinného dieťaťa. Inšpiráciou mu je každodenný život, z ktorého si robí kreslené zápisky, sám ich nazýva ,,zákresníky“, ktoré neskôr prenesie ako maľbu na plátno. Ako je to aj v prípade diela Pasažieri, kde mu zdrojom námetov boli cesty vlakom. Vystavené diela sú charakteristické výraznou farebnosť a vyžaruje z nich až detská radosť zo samotného aktu tvorby.
Nielen o „zákresníkoch“ si môžete vypočuť v podcaste z nášho archívu
kde: Galéria Nedbalka, Nedbalova 17, Bratislava
kedy: ut - ne: 13.00 - 19.00
art Fest Bratislava
Ešte celý víkend môžete navštíviť nový Art Fest Bratislava, na ktorom vystavuje 15 slovenských (nielen) výtvarníkov. Svoje diela osobne predstavia napr. Igor Piačka, Fero Lipták, Ondrej Rudavský, Juraj Čutek, či režisér Martin Šulík. V sobotu 28. 10. o 18:30 uvidíte aj videoinštaláciu Ondreja Rudavského + live music - Tomo Michalčák.
kde: Pistoriho palác, Štefánikova 25, Bratislava
kedy: v sobotu 28. 10. od 11:00 do 20:00, v nedeľu 29. 10. od 11:00 do 19:00
CO-EXTENSIVE
Po inštalácii Nave, ktorá ponúkala intenzívny zážitok zo spojenia objektu a hudby je tu teraz výstava skúmajúca vzťah priestoru a obrazu. “Výstava CO-EXTENSIVE vychází především ze dvou momentů: prvním je konstatování, že obrazy (v širokém slova smyslu od tisíců snímků, které má každý v telefonu, přes sociální sítě po umělecká díla) tvoří trvalou součást každodenní zkušenosti světa.
Všudypřítomnost zobrazení má řadu důsledků, jež nelze vždy snadno dohlédnout. Mezi ty klíčové patří zplošťování zkušenosti světa a dominanci iluze ve sdíleném prostoru. Zobrazování s sebou nese velkou otevřenost k upravování a manipulaci, a tak to, co často vypadá jako přesná reprezentace skutečnosti, nemusí odkazovat k ničemu reálnému. Skutečnost je překrývána zobrazováním, začasté fikcí, a není snadné se k ní dobrat.
Druhý moment je zakotven v akademické perspektivě. Jedním z prvních podnětů pro výstavu byla uměleckohistorická otázka, jak a co zůstává v současném umění živé z odkazu širšího okruhu umění, které se pro zjednodušení běžně označuje jako minimalismus. Od-pověď sleduje rozvíjení forem obrazů v trhlině mezi skutečností a iluzí. Zde je narušen téměř automatický předpoklad autonomního prostoru obrazu. Díla – zrcadlově tomuto narušení – naznačují nekonečnost vztahového rámce. V tomto dění se ukazuje vždy něco skutečného: určujícím momentem výstavy je prolínání obrazového a skutečného prostoru.
Představená umělecká díla tematizují rozličné roviny a úrovně vnímání prostoru, v němž se obvyklé protiklady otevřené/uzavřené, blízké/daleké, ploché/hluboké dějí najednou. Obrazy se tím staví do dvojznačné situace: být obrazem a současně utvářet zkušenost prostoru. Obrazy na výstavě se tak stávají prostorem a prostor se stává v některých případech obrazem. Nebo přesněji: některé přítomné obrazy dávají zkušenost prostoru a některá díla naopak prostor přetvářejí v obraz, obojí však za předpokladu ustavování hranic a jejich přechodů. Nikdy tak nejde o neutrální prázdno a neúčastnou rozprostraněnost.
Znatelné je dění kontinuity a momenty prolínání, jichž je divák součástí. V nich se ukazují jak samostatná díla, tak vztahy mezi nimi a celkově výstava cílí na vytvoření komplexní situace s rozvinutými podobami zkušenosti místa a prostoru. Lze se tu pouštět do nekonečných hlubin hladiny v díle Ann Veronicy Janssens a Michała Budného, nebo nahlížet skrze povrch prostoru v objektu Larryho Bella a obrazech Jaromíra Novotného. V dílech Marion Baruch a Simona Calleryho divák naráží na neoddělitelnost skutečného prostoru a prostoru obrazu. Motivy skutečného i obrazového vrstvení rozvíjí Robert Šalanda svými lehce absurdními kompozicemi. Vstupovat do obrazu s ostrými i jemnými přechody hranic umožňují instalace Anthony McCalla a Angely Bulloch.” (kurátor Filip Šenk)
kde: Alšovo nábř. 12, Praha
kedy: ut - ne - 10.00 - 18.00 (vo štvrtok do 20.00)
výstava Národná cena za dizajn 2023 – produktový dizajn
Posledné dni máte na návštevu výstavy, ktorá predstavuje výber toho najlepšie zo slovenského produktového dizajnu, vytvoreného počas predchádzajúcich dvoch rokov, profesionálnymi dizajnérmi a študentmi dizajnu v úplne nových priestoroch Pradiarne 1900.
Výstava NCD23 prezentuje 67 projektov, vrátane 25 nominácií, ktoré v lete vybrala sedemčlenná medzinárodná porota z celkového počtu 195 prihlásených diel v 8. kategóriách Národnej ceny za dizajn 2023.
kde: Pradiareň 1900, Svätoplukova 2A, Bratislava
kedy: utorok – streda 10:00 – 18:00, štvrtok – nedeľa 13:00 – 18:00
kam na koncert:
28. október
peter Lipa a Band
(Festival Deadline) – Tabačka Kulturfabrik o 19.00, Košice
DVA
Jan Kratochvíl & Bára Ungerová, Lenka Gálisová Quartet – Lenka Gálisová, Ján Rigó, Matej Štubniak, Martin Kukučka, JazzInfection Trio – Sisa Michalidesová, Pavol Bereza, Robert Vizvári, Kristína Bartošová Trio – Roman Levčík, David Gerbel, Janko Babič (Dobrí jazzmani sa vracajú) – Klub Lúč o 18.00, Trenčín
29. október
laco Gerhardt 30. výročie úmrtia
Gerhardt, Jakabčic, Brisuda, Štrauch, Báleš, Babič, Odkaz Vlasty Pruchovej – Darja Kuncová & Vít Fiala / Skylark Q – Dáša Libiaková (Večer s legendami) – Klub Lúč, 19.00, Trenčín
kam do divadla:
koniec Eddyho, r. Ema Benčík
Posledná inscenácia, ktorá uzavrie festival Drama Queer.
Skrz spomienky skúma kľúčové momenty, ktoré sa pravidelne vracajú a stali sa súčasťou Eddyho. Ako prežiť v prostredí, ktoré ma odmietlo? Ako veľmi je nutné prispôsobiť sa a zamlčať svoje vnútro, aby som zapadol? Ubližujem niekomu len tým, že som? Je v takomto prostredí možné spoznať seba samého a nájsť pocit bezpečia? Eddy býva v mojom dome. Alebo aj u susedov. Eddy je môj brat. Odmalička tancoval ako baba. Eddy sedí v tej istej krčme. Chodí so mnou do školy. Eddyho zas zbili. Blbo čumel. Vraví sa, že je to buzík. Prečo, však to je malý chlapec. Občas naňho neviem zabudnúť. Na motívy kníh Édouarda Louisa.
Inscenácia získala školské ocenenie Ceny Reflektoru 2023 za:
- Najlepšia činoherná inscenácia
- Najlepší mužský herecký výkon v činohernej inscenácii pre Filipa Pavuka
- Najlepšia výprava v činohernej inscenácii pre Danielu Mesárošovú a Zuzanu Čupajovú
- Najlepšia réžia v činohernej inscenácii pre Emu Benčíkovú
kde: P*AKT kultúrne centrum, Pionierska 17, Bratislava
kedy: sobota 28.októbra o 19:00
D1 (pracovný názov), r. Lukáš Brutovský
(mýtus o diaľnici)
D1 - súčasť tisícročného úsilia Slovákov, nesplnený sen, nekonečná a navždy neukojená túžba, romantická vízia, kultúrno-historická epopeja, národný mýtus, metafora národnej povahy. Babylonská veža, čas a priestor na sľuby politikov, návštevy zahraničných hviezd a domácich kapiel, pracovné príležitosti, hlbinné tunelovanie. A čo bude potom? Keď sa jedného dňa podarí spojiť Bratislavu s Košicami? Generálna rekonštrukcia celej trasy? Koniec automobilizmu, determinovaný klimatickou zmenou? Posilnenie železničnej dopravy? Či celkom nový spôsob tranzitu?
Inscenácia ako stavebný proces. Koncentrovaný a štylizovaný pohľad na slovenskú postať. Divadelná báseň, na ktorej sa pracuje.
kde: Slovenské komorné divadlo Martin
kedy: 28. októbra o 18.30
ako sa Ivan Ivanovič a Ivan Nikiforovič rozkmotrili, r. Oleg Liptsin
Gogoľova tvorba, keďže sa často zaoberá univerzálnou pohnútkou človeka pri dosahovaní vytúženého cieľa, zväčša svetských statkov (majetku či moci), nezostala uväznená v devätnástom storočí, no dokáže byť konštruktívnou reflexiou dneška. Hoci sa Príbeh o tom, ako sa Ivan Ivanovič a Ivan Nikiforovič pohádali, môže na prvý pohľad javiť ako novela o banálnej hádke dvoch susedov, v skutočnosti je komplexnou reminiscenciou ľudskej schopnosti vypestovať vo svojom vnútri a následne šíriť obrovské zlo, ktoré napokon zničí a pohltí všetko naokolo.
Ukrajinský režisér Oleg Liptsin, ktorý sa ku Gogoľovi stále vracia, v rozhovore s dramaturgom Máriom Drgoňom pre SME Národné hovorí: “Vždy ma fascinoval. Spo-mínam si, že ešte keď som bol na základnej škole, sníval som, premýšľal a čakal, kedy začneme preberať Gogoľa. Už si ani nespo-mínam prečo, ale pamätám sa na to ako na fakt. A áno, pre mňa je to jeden z najlepších spisovateľov, čo sa týka schopnosti reprezentovať podstatu ukrajinskej duše. Samozrejme, je to veľmi individuálny pohľad, pre mnohých nesmierne subjektívny. Skrátka, naozaj milujem tento typ fantazmagórie. Absurdizmus, s ktorým pristupuje k pravde života. Po druhé, mám na ňom veľmi rád, že sa koncentruje na čosi mytologické, možno až esenciálne. Nazvime to esenciálne mechanizmy existencie, ľudskej bytosti, existencie života ako takého; a potom je tu aj dramatická drobnokresba a jeho postoj k človeku. Veľká pozornosť a vášeň v súcite k človeku, pretože rozumie jeho zraniteľnosti, ktorou disponuje každá ľudská bytosť. To všetko je súčasťou Gogoľovej empatie a k tomu mám veľmi blízko.”
kde: Slovenské národné divadlo, Činohra-Modrý salón
kedy: 28., 29. októbra o 19.30
kam do kina:
svetloplachosť, r. Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík
Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík prišli na Ukrajinu s humanitárnou po-mocou na jar 2022 a s prestávkami tu nakrúcaním strávili štyri mesiace. Od začiatku si uvedomovali, že pozornosť sveta sa bude zameriavať predovšetkým na dianie na bojiskách. Preto sa snažili hľadať obrazy života bežných ľudí, aby ich uchovali podľa svojich najlepších schopností ako chvíle skutočnej ľudskosti v čase zničujúcej hrôzy. V Charkove objavili deti skrývajúce sa tri mesiace v metre. Na začiatku apríla bezprostredne hrozilo obkľúčenie Charkova. Nikto nevedel, čo prinesú nasledujúce týždne. Šanca, že sa deti dostanú von z úkrytu metra bola minimálna. Deti upadali do apatie a depresie, ktoré s nimi riešila lekárka dochádzajúca do metra. Nakrúcanie filmu s deťmi uväznených vojnou v metre vychádzala zo snahy vytrhnúť deti z apatie a narastajúcej depresie. Pre autorov bolo fascinujúcim zistením, že aj v tak nehostinných podmienkach, vojna nevie vymazať z detí ich detskosť.
Film sleduje príbeh dvanásťročného Nikiho a jeho rodiny, ktorí v jedno chladné februárové ráno prichádzajú na stanicu metra, aby sa ukryli pred bombardovaním, ktoré postupne ničí ich sídlisko – obydlie pre pol milióna ľudí. Pre rodinu sa stalo denné svetlo synonymom smrteľného nebezpečenstva. Niki nesmie opustiť priestory stanice, kde žije pod neustálou žiarou neónových svetiel spolu so stovkami ďalších ľudí. Bezcieľne sa túla po opustených vagónoch a nástupištiach. Stretáva však dievča Viku a vtedy sa pred ním otvára celkom nový svet. Deti sa postupne zbližujú a spoločne nachádzajú odvahu opäť pocítiť na svojich tvárach slnečné lúče.
„Ľudia v poslednej dobe často fantazírujú o dystópii. Postavy v našom filme ju zažívajú každodenne. Predstavte si, že na sedem mesiacov zavriete svoje dieťa do pivnice v paneláku. Napriek nepredstaviteľne ťažkej realite ľudí z charkovského metra sa nám podarilo nasnímať film, ktorý zachytáva veľkosť človeka v jeho najťažších momentoch,“ hovorí Ivan Ostrochovský. „Počas dlhých týždňov v stanici metra sme si uvedomili, že aj napriek ťaživej atmosfére úkrytu sa detstvo nedá zastaviť. To, čo si bežne až tak neuvedomujeme keď ideme okolo detského ihriska zrazu v metre zaznelo s inou presvedčivosťou. Nikitov otec vo filme hovorí o tom, že na každý negatívny zážitok sa dá zabudnúť ak ho prekryje určité množstvo pozitívnych. V metre si ich deti generovali akoby samé. A my sme ich mali možnosť pri tom sledovať,“ dodáva Pavol Pekarčík.
muž, ktorý stál v ceste
Príbeh lekára a politika Františka Kriegla zachytáva dramatické udalosti 21. augusta 1968, kedy bol v noci spoločne s hlavnými predstaviteľmi KSČ (Alexander Dubček, Oldřich Černík, Jozef Smrkovský, Jozef Špaček, Bo-humil Šimon) zatknutý a unesený. Bol jediným československým politikom, ktorý sa v zajatí aj pod hrozbou likvidácie postavil Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi a nepodpísal Moskovský protokol, dokument, ktorý znamenal súhlas s okupáciou Československa. Filmová dráma odhaľuje hrôzy komunistického režimu so zameraním na hrdinu Pražskej jari a najvyhrotenejší úsek jeho života i novodobých dejín Československa.
z gauča:
4x z ponuky DAFilms
BEST OF AZYL 2023
Ak ste nemohli byť minulý týždeň na festivale Azyl Shorts, môžete si teraz pozrieť pásmo tých najlepších filmov z kategórie 1 minúta, 5 minút a videoklip.
koudelka fotografuje Svätú zem
Legendárny český fotograf Josef Koudelka (narodený v roku 1938) patrí k najvýznamnejším fotografom 20. storočia. Preslávil sa snímkami vojenskej okupácie Československa v auguste 1968, ktoré dodnes vzbudzujú silné emócie, ale aj fotografickými cyklami Cigáni či Exily. V roku 2008, štyridsať rokov od vzniku ikonických snímok invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Prahy, prichádza sedemdesiatročný fotograf do Svätej zeme. Svetovo uznávaný umelec a člen známej agentúry Magnum opäť fotografuje ozbrojený konflikt, tentoraz v Izraeli a Palestíne. Posledných dvadsaťpäť rokov sa Koudelka zameriaval na fotografovanie krajiny zmenenej človekom.
Vyvrcholením tejto línie jeho tvorby je jeho projekt Múr. Vzišiel z jeho zaujatia múrom, ktorý Izrael vybudoval na Západnom brehu Jordánu. Pripomína mu jeho vlastnú skúsenosť so životom za železnou oponou. Jedinečný a intímny pohľad na tvorivý proces Jozefa Koudelky. Jeho asistent a izraelský režisér Gilad Baram ho sleduje pri jeho fotografickom putovaní Izraelom a Palestínou pri hľadaní prchavých okamihov, v ktorých vznikajú fotografie. Filmový portrét natočený v priebehu piatich rokov je vôbec prvou výpoveďou o Koudelkovom jedinečnom tvorivom prístupe.
INDE
14. októbra oslávil 89. narodeniny jeden z najvýraznejších predstaviteľov neoficiálnej umeleckej scény Alex Mlynárčik. Film Juraja Nvotu a Mariána Urbana mapuje život a dobu neopakovateľného tvorcu, fotografa, maliara, pútnika, akčného tvorcu, performera, hľadača radosti a slobody Alexa Mlynárčika, v pohyblivých obrázkoch, obrazoch, fotografiách, živohrách a kontroverznostiach doby, v ktorej žil a žije. Príbeh takmer jedného storočia, v ktorom sa formovala moderná identita, kultúra, základné hodnoty Slovenska - ako súčasti Československa, ako samostatného štátu a najmä ako súčasti širšieho európskeho spoločenstva, ku ktorému náš protagonista neoddeliteľne patrí svojím dielom, aj životom. Alex Mlynárčik sa stal svojou tvorbou, priateľmi, názormi i prejavmi organickou súčasťou tohto príbehu – a najmä jeho spolutvorcom.
krátka radosť 2023
Všetkých dvadsať krátkych filmov zo súťažnej sekcie Krátka radosť Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava 2023, ktorý odštartuje 24. októbra, si môžu diváci zadarmo pozrieť už teraz na streamovacom portáli DAFilms až do 29. októbra. Zároveň môžete do 22. októbra aj hlasovať a rozhodnúť tak o najlepšom krátkom filme, ktorý získa Cenu divákov DAFilms na otváracom ceremoniáli festivalu. Zo stoviek prihlásených filmov sa do tohtoročného výberu dostal jeden slovenský a jeden český film.
Tragikomická snímka Najkrajší kút v šírom svete - slovenská dokumentárna esej Roberta Mihályho sa usiluje na podklade vyslovených slov a obrazov davových scén zachytiť podobu spoločnosti na okraji politického spektra. Reportérka fiktívnej televízie, pôvodom z Ukrajiny, vyráža na cestu po Slovensku a kladie na pamätných miestach ľuďom otázky o povahe fašizmu a duši slovenského národa. Študent FAMU Olexi Chubun vo svojom jedenásťminútovom filme Domov nestranne zaznamenáva prípravu na riskantnú cestu Ukrajinky Svetlany, ktorá žije v Českej republike, za svojím manželom v Kyjevskej oblasti.
čo čítať:
...no predsa víťazov literárnej ceny Anasoft litera a Ceny čitateľov a čitateliek Anasoft litera.
Laureátkou 18. ročníka prestížnej slovenskej literárnej ceny za pôvodnú prózu je Soňa Uriková so zbierkou poviedok Dôvod na radosť. Porota ocenila, že „v poviedkach Sone Urikovej obsiahnutých v zbierke Dôvod na radosť sa veľa naznačuje a málo exponuje. Autorka má schopnosť vnímavo pozorovať, pre jej prózy je príznačný zmysel pre detail a originálna práca s metaforou. Urikovej hrdinky nie sú exaltované, reflektujú realitu s odstupom a nadhľadom – mohli by sa aj radovať, len sa im ‚už akosi odnechcelo ‘. Sedem poviedok je plných civilnej rezignácie a miestami irónie či jemného humoru, a to napriek trpkému poznaniu, že svet je občas ľahostajný.“ Soňa Uriková vo svojej zbierke próz načrtáva obrazy vzťahov medzi rodičmi a deťmi či starými rodičmi a vnúčatami. Postavy neraz hľadajú svoju ľudskú hodnotu, vybočujú z preferovanej normy a ocitajú sa v rozporuplných životných situáciách. Ako povedala v rozhovore pre literárny magazín Rozum: „Už z názvu knihy je jasné, že ma zaujíma, čo mojim postavám môže spôsobiť radosť — či skôr čo im ju môže skaliť. V dobe často prehnaného pozitivizmu chcem ukázať, že byť realistom sa stále oplatí najviac.“
Cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera získal Dušo Martinčok za knihu Niekto sa nájde. Kniha je jeho prozaickým debutom. V ocenenej knihe Niekto sa nájde je desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. „Chcel som napísať knihu o tom, že sa navzájom potrebujeme, hoci sme presvedčení, že to tak nie je,“ povedal Dušo Martinčok v rozhovore pre portál Knihy na dosah. Podľa neho si „myslíme, že si vystačíme sami, staviame si vysoké múry, reálne aj obrazné. A potom príde napríklad pandémia alebo sa na štvrtom pokazí práčka a vytopí celý dom. To, že sme všetci prepojení nie je klišé. Prostredie bytového domu je výborným pozadím, na ktorom sa to dá ilustrovať.“
vypočujte si aj podcast s Dušom Martinčokom na plan.art:
https://www.plan.art/podcast/niekto-sa-nasiel
... a ešte trochu poézie (ale aj prózy)
Laureátkou ceny Zlatá vlna za najlepšiu básnickú zbierku v roku 2022 sa stala poetka a prozaička Katarína Kucbelová. V básnickej skladbe s názvom k bielej premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Aktuálne je už na pultoch kníhkupectiev aj jej druhé prozaické dielo Modrosleposť, takže o rok jej meno možno budeme vidieť aj medzi nominovanými na cenu Anasoft litera.
Prečítajte si rozhovor s Katarínou Kucbelovou na plan.art:
https://www.plan.art/plan/litera-plan/rozhovor-s-k...
charles R. Cross: Ťažší ako nebo
Životopis Kurta Cobaina Ťažší ako nebo vyšiel ešte v r. 2007 v slávnej edícii vydavateľstva Volvox Globator, ktoré ho teraz vydáva v reedícii. Prečítať si ho ale môžete už aj v slovenskom preklade.
Život Kurta Cobaina je opradený mnohými tajomstvami a mystifikáciami, ktoré vytvoril buď on sám, alebo jeho fanúšikovia. Charles R. Cross odhaľuje, aký bol Cobain v skutočnosti, ako tvoril, ako sa prepletalo jeho súkromie s profesionálnym životom a čo vlastne znamená názov Smells Like Teen Spirit. Na základe viac než štyristo rozhovorov s Cobainovou rodinou, priateľmi či kolegami, ale aj vďaka jeho denníkom a pochmúrnym správam o samovražde autor ukazuje, akou rozporuplnou osobnosťou bol: láskavé dieťa, ktoré zachraňovalo zranené holuby, no dokázalo so zúrivosťou zabiť mačku; milionár, ktorý spával v aute; neuveriteľne lojálny muž, ktorý zradil svojich najbližších.
Vysvetľuje, aké bolo žiť po boku alebo milovať Kurta Cobaina, a opisuje, aké následky mal ťažký rozvod jeho rodičov na jeho psychický stav a morbídne myšlienky, ktoré napokon vyústili do samovraždy. Vzhľadom na to, čím všetkým Cobain prešiel a ako s týmito okolnosťami naložil, dodnes prehovára ľuďom do duše. Podarilo sa mu pretvoriť bolesť do umenia v podobe hudby a to nepochybne stojí za obdiv, či už ste jeho tvorbu mali radi, alebo nie.
čo počúvať:
nirvana: In Utero (30th Anniversary Edition)
Tretí a posledný album Nirvany vychádza v reedícii pri príležitosti 30. výročia vydania albumu. Kurt Cobain zomrel o necelých osem mesiacov. Edícia obsahuje 72 skladieb, z toho až 53 doteraz nevydaných. Na 8LP Super Deluxe nájdete remastrovaný pôvodný album In Utero, novo remastrované bonusové skladby, kompletné koncerty z Los Angeles a Seattlu, šesť bonusových skladieb z koncertov v Springfielde, New Yorku a Ríme. Nechýbajú ani bonusové predmety: anjel na akrylovom paneli, 48-stranová kniha s nevydanými fotografiami, nový 20-stránkový fanzin, LA koncertný plagát lito, 4 vstupenky do zákulisia a mnohé ďalšie. K dispozícii je i verzia na CD.
Jednou z najznámejších skladieb, aj vďaka videoklipu Antona Corbijna, je Heart-Shaped Box. Časopis Rolling Stone ju spomenul v recenzii albumu ako dôkaz, že “...ak Generácia X bude mať niekedy svojho Lennona – niekoho, kto skutočne verí v rock'n'rollovú spásu, no nezamieňa si obyčajnú katarziu so skutočným vyslobodením – Cobain má k tomu sakramentsky blízko.”
stroon: Meditations on Dichotomy
Novým albumom Meditations on Dichotomy uzatvára Stroon svoju vokálnu sériu, ktorá zahŕňa albumy Songs of Concealed Amplitude (2020) a Überhormones (2018). Táto štyridsaťminútová skladba pre soprán, ansámbel a elektroniku je spojením experimentálnej a súčasnej klasickej hudby. Témou libreta je polarizácia spoločnosti, presýtenie informačného priestoru protichodnými informáciami a snaha nájsť osobné východisko z tejto situácie.
Skladba pozostáva z dvoch častí - Tensions a Releases - odkazujúcich na pocit napätia a uvoľnenia z neho. Tensions hovorí o narastajúcom napätí v spoločnosti, o neschopnosti nájsť spôsob, ako sa zjednotiť pri diskusiách o aktuálnych témach, ako sú rod, trans identita, klimatické zmeny, imigrácia, progresivizmus a konzervativizmus. Releases, uvoľnenie z napätia, je snahou o zmierenie, nájdenie cesty a ľudského spojenia, uvedomenie si, že sme súčasťou jedného priestoru. „Meditations on Dichotomy som napísal v čase kovidu, keď som začal najintenzívnejšie pociťovať rozdelenie spoločnosti. Album bol od začiatku koncipovaný ako skladba pre soprán v niekoľkých vrstvách. Inšpirovaný budhizmom vnímam javy ako pominuteľné a efemérne, zároveň vnímam, že sme súčasťou jedného priestoru, v rámci ktorého si môžeme vymieňať informácie, ako fotóny svetla, ktoré môžu medzi sebou komunikovať, aj keď sú vzdialené. Pominuteľnosť, efemérnosť javov a zároveň vzájomná prepojenosť mi prináša potrebné uvoľnenie z napätia, ktoré môžeme pociťovať kvôli situácii v spoločnosti,“ hovorí Dalibor Kocián aka Stroon o ideovom pozadí albu-mu. Stroon na albume spolupracoval s Martinom Štefánikom, Jozefom Krupom, Andrejom Gálaom a Braňom Dugovičom.
..a k počúvaniu ešte odporúčame aj náš najnovší podcast s režisérom Jarom Vojtekom, v ktorom hovorí o hľadaní a nutnosti slobody, etike i empatii, o tom, že nechce zo svojich študentov urobiť „ďalších Vojtekov“, o hľadaní životnej témy a nie podriadení sa trendom, ale aj o tom, že štát nevytvára naše životy, ale my si vytvárame štát... a že aj dnes je stále lepšie byť umelcom ako lesníkom
https://www.plan.art/podcast/jaro-vojtek-a-jeho-(f...
Jaro Vojtek na fotke Mira Nôtu z r. 2014.
PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni!
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.