Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

plan.art: Víkendový TO DO list 7. – 8. október

.mariana Jaremková .kultúra

Víkendový TO DO list od plan.art je akčný v rámci výstav, stačí, ak povieme napr. Rudolf S!kora alebo Frida Kahlo... a naopak až meditatívny v hudobných tipoch – taký je Mark Lanegan na albume Phantasmagoria in Blue v emotívnych duetoch s mexickou umelkyňou Amandou Acevedo. Bono to zas rád vo veľkom, a tak mu dáme priestor aj na plan.art po hudobnom projekte „Songs of Surrender“​ vychádza v českom preklade aj kniha, ku ktorej je akustický album vlastne soundtrackom. Niečo končí, niečo ešte len začína, tak aby vám neušli posledné možnosti niečo vidieť a zažiť, ako aj úplné novinky. Krásny art-víkend!

plan.art: Víkendový TO DO list 7. – 8. október facebook Marx Halle Záber z výstavy Viva Frida Kahlo v Marx Halle

kam do galérie:

rudolf S!kora: Konec sveta! End Of The World! 50 Years Ago

Pred rokmi mala výstava Rudolfa Sikoru názov Koniec sveta?, tá aktuálna v Stredoeurópskom dome fotografie už má na konci výkričník! Kurátorka Katarína Bajcurová v sprievodnom texte píše: 

„Rudolf Sikora sa už – pred 50 rokmi – ako jeden z prvých v Československu a v stredoeurópskom priestore sústavne zaoberal novou problematikou ekologického ohrozenia. Patril k umelcom tzv. neoficiálnej scény, ktorým, keďže sa nepodvolili kultúrno-politickým požiadavkám vtedajšieho režimu, bolo zakázané vystavovať, cestovať či publikovať. Napriek tomu si v navonok neslobodnom období dokázal zachovať pocit vnútornej slobody a sústredene sa venovať tvorbe; zaslúžil sa o formovanie novej vizuálnej syntaxe ‚dematerializácie‘ diela. Posolstvá formuloval do úsporných, úderných, zrozumiteľných pojmov a často využíval fotomédiá... Temné a naliehavé futurologické úvahy o ekologickej skaze sú dodnes jedným z leitmotívov tvorby Rudolfa Sikoru, pričom ho najviac zaujíma (a vzrušuje) vzťah ekológie a politiky, ničivých dôsledkov na stav ľudskej civilizácie. Nepoučili sme sa. Kým v dielach spred 50 rokov ešte cítiť zlomky optimizmu a nádeje, dnes – v dobe neodvratnej klimatickej krízy – ich už niet. Sikorov Koniec sveta! je tu...“

Výstava ponúka výber z ikonických diel ako je cyklus fotografií land-artovej akcie Z mesta von, sériu Rezy civlizáciou, cyklus Habitat I.-III. či Výkričník.

kde: Stredoeurópsky dom fotografie, Prepoštská 4, Bratislava

kedy: utorok – nedeľa 13.00 – 18.00

NE(S)PÚTANÍ

Dielo Rudolfa Sikoru na tejto výstave nie je, ale nájdete na nej jeho portrét. Čo spája vystavujúcich autorov a komu je výstava venovaná, komentuje kurátor Ivan Jančár.

„Na túto výstavu som si vybral šiestich autorov s rôznymi osudmi a diametrálne odlišnými výtvarnými programami. U každého z nich som presvedčený o výraznej autenticite tvorby. Pritom pre mňa nebolo dôležité, či niekto odišiel za naplnením svojich túžob ďaleko do cudziny, alebo tvoril len v menšej lokalite. Rovnako mi nezáležalo na veku, postavení v umeleckom svete či na úspechoch dosiahnutých na veľtrhoch s výtvarným umením. Vybral som Petra Kalmusa, Otisa Lauberta, Stana Černého, Erika Bindera, Ildikó Pálovú, Andreja Dúbravského a Jána Bátoreka.

Výstavu sme začali pripravovať ešte minulý rok a 5. júna tohto roku sme sa dozvedeli nesmierne smutnú správu. Vo veku 49 rokov nás navždy opustil jedinečný výtvarník a skvelý človek Erik Binder. Preto sme sa rozhodli venovať túto výstavu jeho pamiatke a pripravili sme aj rozsiahlejšiu kolekciu jeho diel.“

Nielen pri príležitosti tejto výstavy si na Erika Bindera spomína v texte pre plan.art kurátorka a galerijná pedagogička Daniela Čarná. 

kde: Galéria Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava

kedy:  pondelok – utorok: 12.00 – 17.00 hod, streda 13.00 – 18.00 hod, štvrtok – piatok: 12:00 – 17:00 hod.

„viva Frida Kahlo“

Nie je to tak prepracované ako v parížskom L'Atelier des Lumières, ale pre priaznivcov Fridy Kahlo to určite bude zážitok. Ponorte sa do obrazov, fotografií, ktoré budú okolo vás plynúť  premietané na steny, dlážku i strop. Celoplošné projekcie vtiahnu návštevníka do farebného, no často tragického sveta Fridy Kahlo. Navštívite slávny „Casa Azul“ v Coyoacáne, kde mladá Frida Kahlo, pripútaná na lôžko po vážnej nehode, začína maľovať a kam sa stále vracala, „Nie som chorá, som zlomená. Ale kým môžem maľovať, som rada, že žijem.“ Špeciálne komponovaný soundtrack akusticky sprevádza pohlcujúcu produkciu, ktorá kombinuje transformáciu, reinterpretáciu a svetelné umenie v súlade s dnešným zeitgeistom. Multi-mediálna forma prezentácie je o zážitku, pocite, že ste vstúpili priamo do diela tejto ikony. Už iba do 8. októbra.

kde: Marx Halle, Karl-Farkas-Gasse 19, Viedeň 

kedy: štvrtok – nedeľa 10.00 – 21.00

do kina:

úsvit, r. Matěj Chlupáček

Dobová detektívka ako atraktívny formát, ale s obsahom, ktorý žáner presahuje. V roku 1937 prichádza do podtatranského mesta Svit riaditeľ továrne so svojou ženou, aby tu podľa vzoru baťovského Zlína vybudovali moderné priemyselné mesto. Ich plány však naruší znepokojujúci nález mŕtvoly v areáli továrne. Ide o telo novorodenca s mužskými aj ženskými pohlavnými orgánmi. Prípad presahuje možnosti miestnych žandárov, podlieha maximálnemu utajeniu a na scénu prichádza tajná polícia. Zdá sa však, že jediným človekom, ktorý chce záhadu naozaj vyriešiť a nájsť odpovede, je tehotná manželka riaditeľa továrne. Tá pri pátraní narazí na nečakané prekážky vrátane množstva predsudkov. Hudbu k filmu skomponoval Simon Goff, autor hudby k filmu Joker, spolupracoval aj na minisérii Černobyľ.

v kine aj z gauča: 

šťastný človek

„Ten skľučujúci pocit, že som v nesprávnom obale, je taký intenzívny a bolestivý, že to nemôžem vydržať. Možno by som to dokázal prežiť, ale takýto život by som nenávidel. Naozaj by som ho neznášal. Prežil by som kvôli deťom, ak by som musel. Ale nenávidel by som to,“ hovorí v úvode filmu Marvin Horvat, transrodový muž, ústredná postava snímky, ktorá je nielen o tranzícii, ale najmä o... človeku. Šťastnom. Viac sa dozviete v rozhovore s režisérkou Soňou G. Lutherovou a vypočujte si aj náš najnovší podcast, v ktorom riaditeľka Filmového festivalu inakosti a vedúca Kina Lumière Zita Hosszúová hovorí o zneužití strachu ľudí z neznámeho, o tom, či to film môže zmeniť, aj o tom, že byť v slovenskej spoločnosti akceptovaným človekom z LGBTI+ komunity nie je samozrejmosť... ale privilégium.

z gauča 2x špeciál na DAFilms:

agnieszka Holland

„„Vyjadrujeme podporu Agnieszke Holland, ktorej filmová tvorba vystupuje už niekoľko dekád proti nenávisti a odkrýva korene zla v spoločnosti,“ “uvádza sa na stránke spoločnosti. „Poľská režisérka čelí v poslednom mesiaci vo svojej krajine bezprecedentným útokom zo strany pravicovej vládnucej strany na čele s ministrom spravodlivosti Zbigniewom Ziobrom. Dehonestujúce útoky sa týkajú režisérkinho posledného filmu Hranica o utečencoch na poľsko-bieloruskej hranici, ktorý na festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty. V posledných týždňoch vyústila táto antikampaň dokonca do osobných vyhrážok a fyzického násilia voči režisérke, čo je neprípustné nielen voči jej osobe, ale aj vo vzťahu k slobodnému umeleckému prejavu.“

Rešpektovaná a oceňovaná režisérka a scenáristka, ktorá má na svojom konte tri nominácie na Oscara, je v súčasnosti na čele rady Európskej filmovej akadémie (EFA). Z jej filmografie si môžete pozrieť filmy Šarlatán a Cez kosti mŕtvych, nakrútený podľa románu O. Tokarczuk. Agnieszka Holland o filme povedala: „Náš film by sa mohol volať Táto krajina nie je pre staré ženské. Svet, v ktorom žijeme, obzvlášť Poľsko, kde sa film odohráva, je práve takým miestom. Hlavná postava filmu Janina Duszejko je úprimná, vášnivá, ale tiež šialená. Šialená hnevom, posadnutosťou, láskou k zvieratám, so súcitom s ľuďmi na okraji spoločnosti. Je plná rebélie a rozhorčenia. Jej krutosť, anarchistická vzbura nás nemá rozhorčiť. Práve naopak – divák by sa s ňou mal stotožniť. Je to nemorálne? Áno. Ale len vďaka extrémnej provokácii môžeme odhaliť nespravodlivosť a krutosť sveta, ktorý Duszejko obýva. Ona a jej súčasníci, ona a jej zvieratá.“

umelci v exile

Kolekcia dokumentárnych a hraných filmov o osobnostiach slovenskej a českej kultúry, ktorí sa pod politickým tlakom rozhodli opustiť svoju vlasť. Emigrácia umelcov je citlivým lakmusovým papierikom stavu krajiny – naznačuje, že sloboda a ľudské práva sú v ohrození. Je ťažšie zostať alebo odísť? Aká je cena, ktorú musí človek zaplatiť za nezávislosť? A existuje cesta naspäť? Pozrite si príbehy fotografa Josefa Koudelku, hudobníka Laca Décziho, režiséra Miloša Formana, spisovateľa Milana Kunderu, novinárky Ireny Brežnej, fotografa Deža Hoffmanna či architekta Jana Kaplického. 

kam na koncert:

laco Deczi & Celula New York

Laco Déczi vo filme Para nad riekou a naživo v pondelok v Spilke na Legionárskej ulici v Bratislave o 19.00

zola Jesus (... a Nina Kohout)

Jej vystúpenia dokážu „preraziť“ realitu, vďaka čomu sa poslucháč dostáva do „snovej – nadpozemskej atmosféry“. Na koncerte zaznie výber zo staršej tvorby, cover verzie jej obľúbených tradičných piesní, ale aj nové skladby. Zola Jesus vystúpi v rámci koncertnej série Nu Sound Of... v sobotu 7. októbra vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu o 20.00. 

My vyberáme skladbu, ktorá je súčasťou soundtracku k vynikajúcemu filmu Beautiful Boy nakrúteného podľa skutočného príbehu.

kam do divadla:

I LOVE MAMA

V sobotu má vo zvolenskom divadle J. G. Tajovského 2. premiéru inscenácia hry izraelskej dramatičky Hadar Galron I LOVE MAMA, ktorá ju aj sama režírovala.  Vďaka tomu spoznáme na Slovensku po prvýkrát režijný rukopis svetovo renomovanej dramatičky, režisérky, herečky, stand-up komičky. Ženské témy, hľadanie tolerancie a humor ako krabička poslednej záchrany patria k jej typickým autorským črtám. Okrem hry I LOVE MAMA ich zobrazila napríklad aj v dráme MIKVE, známej z produkcie Divadla Aré-na.

Inscenácia I LOVE MAMA prinesie na scénu deväť žien a tri generácie jednej veľkej rodiny – od láskavej babičky cez povahovo odlišné dcéry, čerstvú nevestu až po vnučky hľadajúce svoje miesto v modernej dobe. Komediálna, vážna i dojímavá drobnokresba žien troch generácií bude osviežujúcim titulom v repertoári pre divákov i diváčky každého veku.

čo počúvať: 

mick Harvey & Amanda Acevedo:  Phantasmagoria in Blue

Mick Harvey je známy tak spoluprácou s Nickom Caveom a PJ Harvey, ako aj sólovými projektami. Na novom albume sa v duetách spojil s mexickou umelkyňou a filmárkou  Amandou Acevedo. Na albume je okrem pôvodných skladieb aj niekoľko coververzií. Tematicky skúmajú večné témy ako smrť, láska a hľadanie zmyslu života, ako aj prepojenia so záhadným a mýtickým.

počúvať a čítať: 

U2: Songs of Surrender

Tento akustický album U2 už v to do liste bol. Songs of Surrender je kolekciou 40 akustických a prepracovaných skladieb U2, ktorú zostavil The Edge. „Hudba vám umožňuje cestovať v čase a začali sme byť zvedaví, aké by to bolo priniesť naše ranné piesne späť do súčasnosti,“ uviedol. „To, čo začalo ako experiment, sa rýchlo rozvinulo v osobnú posadnutosť, pretože toľko našich piesní sa podvolilo novej interpretácii. Intimita nahradila post punkovú naliehavosť. Prišli nové tempá, nové tóniny a v niektorých prípadoch aj nové akordy a nové texty.“ Box dopĺňajú aj exkluzívne fotografie Antona Corbijna. Okrem tejto deluxe verzie pre najväčších fanúšikov je k dispozícii aj štandardná 16-skladbová.

A vraciame sa k nemu ako k soundtracku ku knihe, ktorá mu predchádzala a vychádza teraz v českom preklade: 

surrender. 40 písní, jeden příběh

Bono v nej vystaval svoj príbeh okolo 40 skladieb U2. Ako sľubuje vydavateľ: Dočítame sa o jeho problémoch s hnevom, ktorý zafarbuje jeho texty o láske a nenásilí, a budeme ho počuť vyrovnávať sa s vlastným egom, ktoré je „oveľa väčšie než moje sebavedomie“. Za štyri desaťročia sa U2 zmenili z mladíkov, čo to chcú niekam dotiahnuť, na najväčšiu hudobnú skupinu na svete... Fanúšikovia U2 sa dozvedia, prečo Bono verí, že U2 spolu zostali napriek osobným rozbrojom a ohnivým tvorivým nezhodám, ktoré trvali desaťročia, a odhalia kľúč k pochopeniu niektorých z najpopulárnejších a najvplyvnejších skladieb tejto skupiny. Bono nám otvára aj dvere do svojho vnútorného sveta. Neutíchajúcou témou je preňho mrhanie ľudským potenciálom, rovnako aj viera, ktorú opisuje ako nachádzanie signálu uprostred hluku.

kam na festival:

NOVOTVAR

kedy: Sobota 7. 10. 

miesto: Pink Whale, Dvořákovo nábrežie, Bratislava

17.00 Kamil Zbruž (SK): Mystik & Magus – prezentácia kníh minimalistickej poézie

18.00 Fokus Vyšehradská literatúra – Česká literatúra: Pavla Horáková (CZ), Marek Šindelka (CZ)

19.00 Zlatá vlna 2023: slávnostné odovzdávanie ocenenia za poéziu spojené s čítaním nominovaných (Alena Brindová, Katarína Kucbelová, Juraj Kuniak, Anna Ondrejková, Ivan Štrpka)

20.00 Nylon Union – koncert

21.00 Vlado Nosáľ & Barbara Vojtašáková duo – koncert

22.00 DJ DADA – záverečná párty

o festivale sa dočítate aj na plan.art:

... a na záver ešte tip na pondelok: BRATISLAVA V POHYBE

Sweat Baby Sweat je o láske. Choreograf Jan Martens vytvoril pomalý duet, v ktorom muž a žena spájajú akrobatickú silu a duševnú zraniteľnosť: je to pohľad na lásku mimo všetkých klišé. V provokujúcom pomalom tanci, vychádzajúceho z rozličných pohybových štýlov, ako sú butó, joga, cirkusová akrobacia a rokenrolový tanec, sa dvaja ľudia pevne držia jeden druhého. Nechcú a ani sa nemôžu pustiť.  Neexistuje žiaden absolútny význam, ale rozpoznateľnosť, ktorá dáva divákom dostatočný priestor na to, aby spojili svoje vlastné pocity, nádeje a príbehy s tým, čo sa odohráva pred ich očami. 

Viac si prečítajte v rozhovore riaditeľky Medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe Miroslavy Kovářovej s choreografom Janom Martensom.

SWEAT BABY SWEAT 

kedy: 9. október o 19.00  

kde: Štúdio Činohry SND

PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni! 

Článok si môžete prečítať vďaka našej spolupráci s plan.art

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite