„ty by si mohla ísť do politiky,“ hovorili mi učitelia už na základnej škole, keď sa mi podarilo niekoho argumentačne presvedčiť. Nepoužili menej lichotivú alternatívu v podobe „ty si ale papuľnatá“. Nevyrastala som práve v rodine, ktorá by bola politicky aktívna, v podstate politiku okrem správ ani nesledovala. V mojom prostredí boli politici vnímaní negatívne – dosť podobne ako právnici, teda ako niekto, kto sa vie zo všetkého vykecať a veľmi pravdepodobne robí niečo nekalé. 

Nebyť môjho triedneho učiteľa a zároveň učiteľa dejepisu na gymnáziu, ktorý mi raz zahlásil, „Henčeková, vy pôjdete na právo“, možno by zo mňa bola chemička. Nikdy by som nezistila, že nie každý právnik je podvodník a pomáha im vysekať sa z problémov. A tak sa zo mňa stala právnička a vôbec to neľutujem. Právo vám ponúka určitý prehľad o svete a dáva vám šancu pomôcť mnohým ľuďom, ktorým som, dúfam, už aj pomohla.