ak tomu chceme porozumieť, musíme si odpovedať na otázku, za akých podmienok Slavín vznikol, čo znamenal a čo znamená. 

Stredoeurópsky Slavín, ako ho zosobňuje Dobrovského pomenovanie Slawin z roku 1806 (zmenené na Slavín) je českým národným pamätníkom. Jeho vyšehradská realizácia pri Zeyerovom pohrebe z roku 1901 je dedičom rímskeho Panteónu ako pohrebiska slávnych občanov a náprotivkom moderných európskych miest piety ako francúzsky Panteón, anglický Westminster či nemecká Walhalla. 

Slovenským panteónom sa stal Národný cintorín v Martine. Ako spomína kultúrny historik Zdenko Ďuriška v rovnomennej monografii, v roku 1944 preň Dušan Jurkovič navrhol Pamätník slovenských dejateľov „s krížom a sarkofágom, do ktorého by vložila každá slovenská obec hrsť svojej posvätnej zeme“, pričom „šestnásť do výšky sa pnúcich stĺpov má strážiť toto posvätné miesto“. Obecná rada však s Dušanom Jurkovičom nesúhlasila, a tak ostal Pamätník so stĺpmi v tradícii rímskeho Panteónu nezrealizovaný.