Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fedor Gál: Výhra? Prehra? Prehra!

.fedor Gál .komentáre

Vrátil som sa z tridsiateho tretieho výročia Novembra 89. V bratislavskom .klube pod lampou sme sa zišli „veteráni“ z celého Slovenska. Tí, ktorí vtedy stáli v prvej línii za Verejnosť proti násiliu. Tí, ktorí medzičasom nezomreli alebo nezradili.

bolo to vtedy občianske vzopätie a na našej kandidátke boli aj ľudia z Maďarskej nezávislej iniciatívy, Rómskej iniciatívy, ekológovia (Trend tretieho tisícročia). I z Klubu Obroda, ktorých som teraz na stretnutí nevidel, a znamená presne to, čo hovorím, čiže „ja som ich tam nevidel“.  

Nezaregistroval som jediného, ktorý by v čase Novembra 89 sníval o samostatnom Slovensku, o rozpade Československa. Opakujem: Ja som nezaregistroval ani jedného takého! Napokon, sen, ktorý sme vtedy snívali, bola otvorená spoločnosť, spoločnosť občianska. Dobrý občan môže byť všelijaký – Slovák, Maďar, Róm, gej, lesba... konzervatívec, liberál, katolík, žid, agnostik... Všetci sme však boli občania Československa a chceli sme byť Európania, čiže Západ.  

Československo sa rozpadlo, vznikla samostatná Slovenská republika. S Mečiarom (HZDS), Slotom (SNS) a podobnými čoho dôsledkom je to, že dnes vidíme v „prvej línii“ Matoviča, Kollára a podobných.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite