ficov mediálny papagáj Blanár, človek bez vlastností, hovorí o Ficovi ako o trojnásobnom premiérovi a o jeho politických oponentoch ako o babrákoch, ktorí naňho nemajú. Dlho si s tým vystačil. V poslednom čase – spomeniem aspoň jeho súboj v Markíze s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom – však dostal na frak. Jeho pán, a s ním aj on, sa ocitol v úbežníku, v bode prepadania. Začnú sa, podobne ako Mečiar, neodvratne strácať pod úrovňou terénu.

Robert Fico má za sebou žiarivú kariéru mladého prednovembrového komunistu, prisahajúceho na bratskú pomoc, poaugustovú normalizáciu a Poučenie z krízového vývoja. Nevšimol si november 1989 a ostal členom Komunistickej strany Slovenska, ktorá si po prvých slobodných voľbách v roku 1990 premaľovala štít na Stranu demokratickej ľavice. Odtiaľ už viedla jeho cesta rovno do pezinskej telocvične, kde sa stal otcom-zakladateľom strany Smer k hlasu podobnému hlasu Roberta Fica a k porciovaniu koristi. S Martinom Borguľom by sme mohli povedať, že nešlo o korupciu, ale o výpalníctvo, ale je to to isté.