rozčesnutý čas nedelí len volebné obdobie, preklápajúce sa z jednej polovice na druhú, ale je aj návratom k rozdelenému svetu, o ktorom v roku 1949 Milan Lajčiak napísal: „Je jeden svet, a predsa sú dva svety – Wall Street a orloj kremeľský“. V antológii Valéra Mikulu Socialistický realizmus v slovenskej poézii z roku 2017 nám to pripadalo smiešne, ale Vladimír Putin nás presvedčil, že žijeme stále v rozdelenom svete. Stačí len vymeniť Stalina za Putina a Stalingrad za Kyjev:
Tu nádej žila,
Bdel drahý súdruh Putin.
Šikoval vojská
Do skalopevných radov
Vojaci zamračení
Zo zeme povstávali
Prejsť ako búrka
Víťazným Kyjevom.
Ani dnes nie je veľmi vkusné pripomínať Milana Lajčiaka, ale dnešný historický revizionizmus na to priamo núti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.