vyhlásenia k medzinárodným dohodám či zmluvám, interpretačné doložky, interpretačné vyhlásenia – akokoľvek tieto ustanovenia nazveme – ide o štandardnú prax, ktorá sa pri uzatváraní takýchto medzinárodných zmlúv bežne uplatňuje. O interpretačnom vyhlásení, ktoré navrhla pani prezidentka k Obrannej dohode s USA, sa toho už dosť popísalo, a keďže sa nepovažujem za experta v tejto oblasti, k obsahu predmetného vyhlásenia sa vyjadrovať nebudem. Môžem však len potvrdiť, že to, čo navrhla pani prezidentka, nie je v medzinárodnej praxi nič nezvyčajné. Vo všeobecnosti tieto vyhlásenia môžu byt jednostranné alebo dvojstranné, resp. ich môžu vyjadriť všetky zmluvné strany, pokiaľ ide o multilaterálnu dohodu.

Zameriam sa však na vysvetlenie vyhlásení k prístupovej Zmluve medzi členskými krajinami EÚ a Slovenskou republikou o pristúpení k Európskej únii (ďalej len „zmluva o pristúpení“). K tejto zmluve o pristúpení bolo pripojených celkovo 44 vyhlásení, či už jednostranných (t. j. vyhlásení jednotlivých zmluvných strán), dvojstranných (t. j. vyhlásení dvoch zmluvných strán) alebo mnohostranných (t. j. vyhlásení, ku ktorým sa pripojilo niekoľko zmluvných strán), resp. spoločných (t. j. vyhlásení všetkých zmluvných strán). Účelom týchto vyhlásení nebolo meniť text už dohodnutej zmluvy (rokovania o pristúpení SR k EÚ trvali tri roky), ale poukázať na niektoré citlivé oblasti, teda na to, ako si znenie príslušných ustanovení zmluvné strany dohody vykladajú, resp. ako jednotlivé zmluvné strany očakávajú implementáciu príslušných článkov tejto zmluvy.