slovenský parlament rozhoduje nielen o osude novodobých migrantov, ale aj potomkov našich vysťahovalcov z dôb dávno minulých. Súčasný návrh totiž počíta s tým, že o slovenský pas budú môcť žiadať aj ich deti, vnuci a pravnuci. V zložitom jazyku návrhu sa však skrýva podmienka, ktorá by získanie občianstva komplikovala. Ide o povolený pobyt na Slovensku.

Je faktom, že do histórie Slovenska sa výrazne zapísala migrácia. Počas posledných dvoch storočí opustila Slovensko až tretina obyvateľstva. Najväčší exodus nastal na prelome 19. a 20. storočia a spôsobil, že Slovensko má po Írsku z európskych krajín druhý najvyšší počet vysťahovalcov v prepočte na obyvateľa.

Slováci sa začali do Severnej Ameriky masovo sťahovať od konca Americkej občianskej vojny v roku 1865. Priemyselný boom na severe USA a zrušenie otroctva spôsobili veľký dopyt po lacnej pracovnej sile. V rámci najväčšej migrácie odišlo do Nového sveta až 55 miliónov Európanov.

Na východe Slovenska sa najchudobnejšie regióny takmer úplne vyľudnili. V poloprázdnych dedinách zostali len ženy a deti, ktoré v neprítomnosti mužov museli zastať ťažkú poľnohospodársku prácu. Uhorské úrady sa snažili vysťahovalectvu zabrániť a zákon z roku 1903 dokonca etnickým Maďarom zakazoval, aby opúšťali krajinu. Zároveň však bolo vysťahovalectvo pohodlným spôsobom, ako Uhorsko zbaviť početných etnických menšín.