ak sú spokojní a dokonca aj hrdí na svoju vládu a na svoje súdy, tak im dôverujú. Prečo v súvislosti s dôveryhodnosťou súdov spomínam aj vládu? Ak by bola činnosť našich súdov dobre zorganizovaná a materiálne aj personálne zabezpečená, nespomínala by som ju. 

Medzi najúpornejšie pretrvávajúce nedostatky súdov patrí nekonečná dĺžka súdnych konaní. Ich naťahovaním súdy zasahujú do základných práv osôb, zároveň ničia dôveru v právny štát. A navonok to vyzerá, že ich to ani nezaujíma. Rozbíjajú tak na márne kúsky krehkú dôveru občanov k nim. Zároveň podporujú v časti obyvateľstva chuť vybavovať si pojednávania a rozhodnutia cez známosti, čím vytvárajú živnú pôdu pre korupciu a nedôveru v spravodlivosť rozhodnutia. Ak,  naopak, príde rozhodnutie v primeranom čase, je to podozrivé.  Vieme desaťročia, akú deštrukciu dôvery v spravodlivosť a právny štát prieťahy v súdnych konaniach spôsobujú. Dávno vieme aj to, ako to zmeniť. A nie a nie sa k prospešnej zmene dopracovať. 

Na súdoch dodnes nie je dostatok dobre zaplatených odborných a technických zamestnancov, a to napriek tomu, že práve oni zabezpečujú riadnu činnosť súdu a sudcu. Zašlo to tak ďaleko, že  zlé pomery prinútili súdnych zamestnancov pre neudržateľne nízke platy hroziť štrajkom. A nie je jedno, ani to, či súdy pôsobia  v  rozšafnej, ťažkopádnej slabo funkčnej súdnej sústave alebo svoju činnosť vykonávajú ako súčasť kvalitnej a  výkonnej dlhodobo udržateľnej súdnej sústavy.