s hrubými čiarami sa to má všelijako. Sú krajiny, ako napríklad Rwanda, kde to inak asi naozaj nešlo. Po nevýslovnej hrôze genocídy sa rany nedali hojiť dôsledným prenasledovaním vinníkov, pretože ich bolo toľko, že by sa to zrejme zvrhlo v ďalšiu genocídu, len v opačnom garde. Takže cestou sa stali mierne tresty komunitných súdov, zmierenie a hrubá čiara.
Takisto v Kambodži sa s krutovládou Červených Kmérov vyrovnali hrubou čiarou v podobe amnestie. V oboch prípadoch ale hrubá čiara neznamenala, že by sa o zločinoch a zločincoch nehovorilo. Minulosť sa nezamietla pod koberec, naopak. Hovorí sa o nej a je zdrojom poučenia pre ďalšie generácie v nádeji, že sa tým zabráni opakovaniu histórie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.