Americkí prezidenti sa roky zvykli označovať za „lídrov slobodného sveta“... Obávam sa, a to už len po mesiaci „úradovania“ Donalda J. Trumpa, že toto označenie je jedna z vecí, čo ho neprežijú, pričom ďaleko nie najpodstatnejšia.

Trumpova vláda se rozhodla udělat revoluci nejen v domácím politickém uspořádání, ale také ve světě. Ten je vzhůru nohama a nejlépe to dokládá fakt, jak Spojené státy ve věci války na Ukrajině hlasovaly v OSN.

Aktuálne politickou scénou hýbe okrem tradičných zvád a koalično-opozičných bojov medzinárodná politika. Tú však prenechám na komentovanie iným a sústredím sa na niečo, čo mi už dlho vadí a s čím sa neviem zmieriť. Môže parlament, v ktorom má koalícia väčšinu, naozaj robiť, čo sa mu zachce, bez akýchkoľvek právnych následkov?

Vy si zaslúžite viac. Viac a lepšie. Viac času s rodinou, viac času v zdraví, viac času v čistej prírode, viac peňazí na výplatnej páske, viac slobody, viac práv, viac možností.

Hlavným cieľom psychiatrie je prevencia a liečba psychických porúch. Inými slovami psychické zdravie jedincov, ktorí majú symptómy psychických porúch. Tým, že psychiatria týmto ľuďom pomáha, podporuje vytváranie a udržiavanie ich vzťahov, sociálnu integráciu, ich možnosti a schopnosti. Šírenie osvety o psychickom zdraví priamo prispieva k zdravšej spoločnosti.

Skupina Elona Muska v Bílém domě, pro níž se zažilo označení DOGE, připomíná vtip Rádia Jerevan. Není to ministerstvo, to by musel zřídit Kongres, a nejde ani o efektivitu. Jde o podřízení veškeré moci prezidentovi.

Minulý týždeň som svoj komentár skončila slovami, že podľa mnohých majú a môžu opoziční politici robiť ešte oveľa viac, ako robia. Otázkou stále zostáva, čo by to malo byť. Pozrime sa na jeden aktuálny príklad.

Není tajemstvím, že nejhezčím slovem v anglickém jazyce jsou cla. Říká to ostatně americký prezident Donald Trump. Dodejme však, že ne všechna cla na dovoz do Ameriky jsou si rovna.

Dnes budem písať o mojich dojmoch z posledného protestu a o spiacej opozícii. Len asi trochu inak, ako by ste čakali.

Bude Danko ochotný zobrať na seba pád vlády, kým bude ukazovať prstom na Hlas? A splní sa scenár mocou posadnutých populistov?