Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Michael McFaul: Trumpova zahraničná politika sa nestane osudom Ameriky

.michael McFaul .komentáre .politika

Voľby v polovici funkčného obdobia sa skončili; boj o nové vymedzenie postavenia USA vo svete sa práve začal.

v súvislosti s postavením Ameriky vo svete sa začína šíriť nebezpečný fatalizmus. Keď sa Donald Trump v roku 2016 prvýkrát stal prezidentom, mnohí vo svete – vládni predstavitelia i analytici – dúfali, že to bola len odchýlka, výsledok protestného hlasovania, navyše tesný, čo nespôsobí trvalú zmenu americkej zahraničnej politiky. Keď však Trump zvíťazil druhýkrát, rozmohol sa iný názor: trumpizmus je novým a trvalým prístupom Ameriky k medzinárodnej politike, lebo Trump nie je príčinou, ale príznakom hlbších štrukturálnych trendov v americkej spoločnosti.

Toto je omyl. Niet pochýb, že prezident Trump poškodil Amerike aj jej role vo svetovom dianí – a náprava potrvá roky, ak nie desaťročia. Jeho druhé funkčné obdobie zanechá ešte väčšie škody než to prvé. No predpoklad, že súčasný smer je trvalý, je analyticky nesprávny a z hľadiska ďalšieho postupu nebezpečný. Trumpizmus môže byť príznakom – nie príčinou – určitých trendov vo vnútornej politike. Tým si nie som istý; nie som špecialista na vnútornú politiku. No v zahraničnej politike nie je Trump v súlade s americkou spoločnosťou.

Trump v druhom funkčnom období nenasledoval ani neodrážal zahraničnopolitický konsenzus väčšiny. Presadzoval úplne svojvoľné kroky. Trump v prezidentskej kampani nežiadal – čiže ani nezískal – mandát pre väčšinu svojich aktuálnych zahraničnopolitických ťahov. V roku 2024 po nich americkí voliči rozhodne nevolali, a tak je v roku 2026 veľká časť Trumpovej zahraničnopolitickej agendy veľmi nepopulárna.

Príčinou toho iracionálneho chaosu, ktorý dnes sprevádza americkú zahraničnú politiku, je Trump ako osoba, nie nejaké vrodené štrukturálne sily. Preto sa americká zahraničná politika môže v ére po Trumpovi radikálne zmeniť. Návrat do „slávnych čias“ 90. rokov možný nie je, to však neznamená, že sme odsúdení pokračovať v kurze, ktorý je pre americké národné záujmy samovražedný. Zmena je možná, dokonca pravdepodobná.

aké hlboké sú škody

Prezidenti majú v americkom politickom systéme značnú autonómiu a vplyv na zahraničnú politiku. V posledných desaťročiach toto ešte vzrástlo, najmä preto, že americký Kongres prestal využívať svoje ústavné právomoci pri formovaní zahraničnej politiky. Z 292 prezidentských nariadení, ktoré Trump vydal od začiatku druhého funkčného obdobia, sa 70 týka zahraničnej politiky (prezident Obama vydal počas celých dvoch funkčných období spolu 276 takýchto nariadení). Trump v druhom období, sebaistejší a menej obmedzovaný expertmi na národnú bezpečnosť, akí zastávali kľúčové pozície v jeho prvej administratíve, závažne zmenil americkú zahraničnú politiku a takmer vždy negatívne.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite