v polovici októbra parlament schválil štátny rozpočet, ktorý podľa opozície porušuje ústavnú dlhovú brzdu. Napadnúť ho na Ústavnom súde bolo logické a návrh som mala hotový v deň hlasovania, lebo som písala aj obe podania pred ním. V ten istý deň jedna z poslankýň PS, ktoré majú podanie na starosti, v parlamente povedala, že si napíšu vlastné, ostatní ho môžu pripomienkovať a poslanci SaS podpísať. Následne to PS oznámilo aj verejne. Aby neboli hádky, poslala som im ten svoj, nech si z neho vezmú, čo chcú, a nechala som to tak. Mrzelo ma to, lebo som mu venovala hodiny práce, ale to sa stáva.
Opakovane som sa snažila aj neverejne zistiť, prečo podanie stále nie je na súde. Odpoveď, ktorá by dávala zmysel, som nedostala. Keď uplynul presne mesiac od schválenia rozpočtu, napísala som na Facebook, že návrh, ktorý mal byť hotový už vtedy, stále nie je podaný a dá sa to overiť na stránke súdu. Odpoveď prišla prekvapivo v noci okolo pol druhej cez sociálnu sieť od jednej z poslankýň, ktoré majú podanie na Ústavný súd na starosti. Nie o tom, kedy ho podajú. O tom, že vraj poškodzujem ich dobré meno. Ako sa dá poškodzovať dobré meno pravdou?
Tie správy tu citovať nebudem. Vysvetlenie, prečo podanie stojí, sa zmestilo do jednej vety: vraj čakajú na podpisy poslancov klubu, pre ktorý pracujem. Na otázku, čo konkrétne v statuse nie je pravda, som odpoveď nedostala.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.