Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fedor Gál: Smútok a nič než smútok

.fedor Gál .komentáre

Rok 1989 bol rok, keď veľké dejiny vstúpili do tých malých na doraz. Zmenilo sa úplne všetko okrem toho podstatného – mentality ľudí. Tých čakala ešte „cesta púšťou“.

po tridsiatich siedmich rokoch som si, už ako starec vo finále životného cyklu, toto obdobie zareflektoval (v týždenníku .týždeň z 1.11.2026 a na svojom blogu a facebooku) takto (krátené): 

„Čo zostalo z ideálov Novembra 1989? No predsa ideály Novembra 1989! Čo zostalo z Havlovho „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou?“ No predsa ideál. Ideál za horizontom „tu a teraz“, ale aj „vtedy a tam“, alebo „niekedy a niekde“. Zdá sa ti to málo? Mne nie.“

Bol som aktérom spomenutých udalostí priam v ich československom, slovenskom a českom „epicentre“. Slovo epicentrum je v úvodzovkách zámerne. Hovorím o nepatrnom kúsku sveta, o periférii. Zvláštnosťou periférií je však ich čitateľnosť. Myslím floskulu, že v každom zrniečku prachu je celý Vesmír. 

 Pokiaľ ide o mňa osobne, cítim sa ako fosília. Vo verejnom priestore ma síce v tomto čase bude plno, ale povedal som si, že fyzicky výročie sedemnásteho novembra 1989 strávim doma na pražskom Žižkove.  

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite