po tridsiatich siedmich rokoch som si, už ako starec vo finále životného cyklu, toto obdobie zareflektoval (v týždenníku .týždeň z 1.11.2026 a na svojom blogu a facebooku) takto (krátené):
„Čo zostalo z ideálov Novembra 1989? No predsa ideály Novembra 1989! Čo zostalo z Havlovho „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou?“ No predsa ideál. Ideál za horizontom „tu a teraz“, ale aj „vtedy a tam“, alebo „niekedy a niekde“. Zdá sa ti to málo? Mne nie.“
Bol som aktérom spomenutých udalostí priam v ich československom, slovenskom a českom „epicentre“. Slovo epicentrum je v úvodzovkách zámerne. Hovorím o nepatrnom kúsku sveta, o periférii. Zvláštnosťou periférií je však ich čitateľnosť. Myslím floskulu, že v každom zrniečku prachu je celý Vesmír.
Pokiaľ ide o mňa osobne, cítim sa ako fosília. Vo verejnom priestore ma síce v tomto čase bude plno, ale povedal som si, že fyzicky výročie sedemnásteho novembra 1989 strávim doma na pražskom Žižkove.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.