poľský minister vnútra už v sobotu povedal, že útočníka fascinovala krajná pravica, a stopy mu zatiaľ skôr dávajú za pravdu. Ruské kanály na Telegrame z jednej nášivky, akú si môže kúpiť ktokoľvek, vyrobili stopu vedúcu na Ukrajinu. A europoslanec Milan Mazurek z Republiky podľa pár drobností zo života strelca vedel, že to bol „fanatický progresívec, ktorý by na Slovensku zrejme volil Progresívne Slovensko“. Tých, ktorí jeho alebo Republiku spájali s vrahom, nazval ľudským odpadom. V tom, čo z jeho videa citovali médiá, spomenul obete raz: že ich vraj zneužili progresívci.
Poľská prokuratúra vyšetruje čin ako teroristický, motív však zatiaľ oficiálne nepotvrdila. Rozdiel je v tom, že minister sa možno iba unáhlil, kým Mazurek ide priamo proti dôkazom. Aj na Slovensku mal hneď každý jasno, len každý iné. Vieme len, na čom sa zhodli všetci: Nie je náš.
Extrémizmus som roky riešila aj ako asistentka poslanca Jána Benčíka. Podania, trestné oznámenia, návrhy zákonov. Väčšinou neúspešne, lebo u nás to nie je téma a neberie sa vážne. Extrémizmus odsudzujem bez výhrad a stopy ku krajnej pravici nemožno prehliadať. Práve preto mi vadí, keď si z tragédie každý vystrihne verziu, ktorá sa mu hodí, skôr než prídu fakty. Extrémistom máločo poslúži lepšie ako boj proti nim, ktorý sa nedrží faktov, lebo im dáva výhovorku.
Prvý status po tragédii nie je povinnosť. Aj tí, ktorí to mysleli dobre, v ňom najčastejšie hľadali vinníka skôr, než sa vedelo, čo sa vlastne stalo.
Dnešný mladý extrémista nemá stranícku legitimáciu, má telefón. Popkultúra, internetové symboly a obdiv k masovým vrahom sa v tom svete nevylučujú. Kto z toho vyvodzuje, koho by strelec volil, nehľadá vraha. Hľadá súpera. A kto ho priraďuje súperom, robí z neho stred príbehu. Presne to takí ako on chcú. Pôvodne som o ňom v tomto texte mala viac podrobností. Potom som si uvedomila, že robím presne to, čo kritizujem, a vyškrtla som ich.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.