moderátori čítali správy z papierov v čiernom, štrajkujúci za ten deň nedostali mzdu. Vláda Andreja Babiša chce, aby ČT a ČRo platil štátny rozpočet. Televízia by tak dostala asi o miliardu korún menej, než teraz vyberie na poplatkoch. Babiš návrh nestiahne a ako náplasť ponúka, že kto chce, môže platiť dobrovoľne.

Koncesionárske poplatky sú pritom prežitok. Platí ich rovnako milionár aj dôchodkyňa, ich vymáhanie stojí peniaze a nervy, viazať ich na vlastníctvo prijímača je v dobe mobilov absurdné. Slovensko ich zrušilo skôr ako Česi. A  vieme, ako to dopadlo.

Ale pekne po poriadku. U nás bolo zrušenie poplatkov podmienkou SaS na rozpočet na rok 2023. Všetci viete, že pracujem pre poslancov SaS, takže ma pokojne podozrievajte zo zaujatosti. Chápem, že mnohí to dnes považujú za chybu. Nemusela byť. RTVS mala dostávať pevné percento z HDP, aby o jej peniazoch nerozhodoval minister podľa toho, či sa mu páči vysielanie.

Lenže to percento stálo v obyčajnom zákone. Ficova vláda ho ešte v ten istý rok znížila ako konsolidačné opatrenie a o pol roka neskôr z RTVS urobila STVR. Poistka, ktorú vypne ten istý vypínač, ktorým ju zapli, nie je poistka. Je to dobrý úmysel. A cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Ako vyzerá skutočná poistka, ukazuje Nemecko. Tamojšia ústava pozná len slobodu vysielania. Ústavný súd z nej vyvodil, že verejnoprávne médiá musia mať primerané peniaze a ich výšku navrhuje nezávislá komisia. Keď jedna spolková krajina odmietla zvýšenie schváliť, súd ho zvýšil sám. Dánsko, naopak, poplatok zrušilo a svojej verejnoprávnej televízii zároveň zobralo pätinu peňazí. Nápad je teda ten istý. Rozdiel je v tom, či ho niekto zviazal.