ozval sa mi, pomerne dlho pre výročím Novembra 89, Palo Krempašský z Bruselu, že keďže som opakovane neprijal ponuku osobnej účasti na diskusii s krajanmi, ktorí tam pôsobia, nech aspoň niečo napíšem. Napísal som a k textu pridal niekoľko videí. 

Milý Palo,

píšeš, aby som poslal partii mladých Slovákov, ktorí práve študujú, pracujú alebo pobývajú v Bruseli, čosi ako pozdrav k výročiu Novembra 1989. 

Píšem glosy, eseje, knihy, točím filmy, dávam rozhovory, diskutujem k tejto téme fakticky stále. Veď svoje denníky z tých čias som publikoval pod názvom Z prvej ruky už v roku 1990 v dnes už neexistujúcom vydavateľstve Archa. Spisovať n-tý raz fakty, argumenty, emocionálne pritakanie tej výnimočnej udalosti sa mi už naozaj nechce. Prešiel som si však aspoň svoje texty a verejné vystúpenia za posledných niekoľko rokov.   

Tu je rozhovor s Petrom Schutzom zo 17. novembra 2016. Okrem reflexie udalostí z novembra 1989 je tam aj širší kontext, vrátane predjímania role Trumpa, Putina…). Medzičasom prešlo ďalších desať rokov. 

Pri rovnakej príležitosti som si minulý rok zameditoval aj o tom, čo zostalo z ideálov Novembra 1989. Hneď v prvej vete odpovedám: No predsa ideály Novembra 1989! Čo zostalo z Havlovho „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou?“ No predsa ideál. Ideál za horizontom „tu a teraz“, ale aj „vtedy a tam“, alebo „niekedy a niekde“. Zdá sa ti to málo? Mne nie.