vianočný darček koalície vyzeral nenápadne. Jedna veta prilepená do novely Trestného zákona: výpoveď kajúcnika sa nesmie použiť, ak v akomkoľvek konaní nevypovedal pravdivo alebo zamlčal podstatné skutočnosti. Nemusel ani klamať. Stačilo, aby niekedy a niekde nepovedal všetko podstatné. A podstatné môže byť čokoľvek.

Kto rozhodne, čo bolo podstatné? V ktorom konaní a kedy? Zákon mlčal. Pritom nešlo o drobnosti. Na výpovediach kajúcnikov stoja najväčšie korupčné kauzy posledných rokov. Ústavný súd ten prílepok vo februári pozastavil a minulú stredu ho s konečnou platnosťou poslal tam, kam patrí. Vtedy som si myslela, že toto bude téma týždňa. Netušila som, že nás o pár dní najviac rozhádajú vlastní.

Nález sa oplatí prečítať celý. Hodnotiť dôkazy je práca súdu, nie parlamentu. Ak ani nadriadený súd nemôže nižšiemu prikázať, komu má veriť, nemôže to urobiť ani zákonodarca. Spúšťačom by mohlo byť aj to, že obvinený v inej veci využil svoje právo mlčať. Právo, ktoré mu dáva ústava, by mu zákon neskôr spočítal ako klamstvo.

Je potrebné byť pritom férový. Robert Fico nazýva kajúcnikov gaunermi a udavačmi a úplne mimo nie je. Kajúcnik je páchateľ, ktorý si výpoveďou kupuje miernejší trest, a jeho slová je potrebné vážiť na lekárnických váhach. Lenže presne na to máme sudcov. Plošný zákaz nerieši nedôveryhodných svedkov. Rieši nepohodlných.

Kto bol nepohodlný, netreba hádať. Prílepok presadila koalícia, v ktorej sedí aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, obžalovaný v kauze Očistec, kde ho usvedčujú aj kajúcnici. Proti stáli opoziční poslanci, Špecializovaný trestný súd, ktorý kvôli nemu prerušil konania, aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Áno, ten Žilinka, ktorého premiér za to obvinil, že stojí pri opozícii.

A plán B už leží v parlamente. Vládna novela, ktorá kajúcnikov opäť obmedzuje, je v druhom čítaní. Presne ako pri rozpočte. Nezastavia sa, lebo toto nie je jedna z mnohých káuz. Je to garancia ich existencie. A ich slobody.