každé rázcestie je však aj príležitosťou. Príležitosťou zastaviť sa, pozrieť sa na vlastnú cestu a poctivo sa zamyslieť nad tým, kam ďalej. KDH úprimne prajem, aby využilo túto milosť rázcestného okamihu na hlbokú sebareflexiu svojho smerovania. Aj preto, že v ňom vidím potenciál prispieť k zotaveniu celej opozície. K tejto reflexii ponúkam niekoľko podnetov.

1. Čo vypovedá súčasná situácia o identite KDH?

Aké posolstvo nesie ďalšie neuvážené vyjadrenie podpredsedu Viliama Karasa? Nie je aj dôsledkom vnútornej rozpoltenosti strany, ktorá si dosiaľ dostatočne neujasnila vlastnú identitu a smerovanie?

Naozaj Karas zosobňuje vhodného kandidáta na predsedu KDH? Čo by jeho prípadné zvolenie strane prinieslo? Posilnilo by jej identitu, alebo by prehĺbilo rozpory, s ktorými sa už dnes zápasí?

2. Aký konzervativizmus má reprezentovať KDH?

Čo si KDH vyvodzuje z historickej skúsenosti, že jeho politicky najúspešnejšie obdobia s výrazným dosahom na smerovanie štátu boli spojené so spoluprácou konzervatívcov a liberálov?

Dokáže Karas odolať vábeniu iných konzervatívcov, napríklad Milana Krajniaka a jeho politických spojencov, ktorí presadzujú vytvorenie širokého konzervatívneho bloku naprieč politickým spektrom, bez dostatočného zohľadnenia demokratickej povahy jednotlivých strán?