tarabu odvolalo SNS bez Kotlára s opozíciou. Celkom zaujímavé, lebo nič také sa od roku 1993 nestalo. Na sociálnych sieťach som videla viacero poslancov či ich fanúšikov, ktorí si pripisovali zásluhy za tento historický úspech. Spomínali sa mená ako Tamara Stohlová či Michal Kiča, akoby práve oni priam pohli dejinami slovenského parlamentarizmu. Jedine že by nie. Pri všetkej úcte k opozícii, podporiť odvolanie ministra je jej psou povinnosťou. Presne na to tam je. Dodať hlasy nie je hrdinstvo ani strategický majsterštuk, ale základný pracovný výkon. Niektorým sa nepodaril ani ten. Že, JBC? Tam už mi to ani hlava neberie. Hlavný problém je však inde. Keby sa Andrej Danko nerozhodol zbaviť Tomáša Tarabu, opozícia by nezmohla vôbec nič. Taraba nepadol zásluhou opozície. Padol zásluhou Andreja Danka.

A čo sa vlastne zmenilo? Danko zároveň hovorí, že túto vládu nikdy nepoloží. Taraba sa vracia do parlamentu a tiež chce podporovať vládu – i keď asi nie zadarmo. O predčasných voľbách rozpráva len Robert Fico, ktorý sa medzitým stal dočasne povereným ministrom životného prostredia. Ak naozaj plánuje voľby v januári, nemá veľa času. Voľby je potrebné vyhlásiť najneskôr 110 dní vopred, takže tik-tak. Akurát stále nemáme rozpočet na budúci rok. Môžeme sa preto dostať do rozpočtového provizória. A okrem toho je tu ešte jeden detail. Ak by boli predčasné voľby, stranám sa do trojmiliónového limitu začnú spätne započítavať aj náklady na propagáciu za posledných 180 dní pred ich vyhlásením. Naozaj si budú všetci spätne rátať polročnú kampaň? Naozaj sa na toto tešia? Naozaj si veria, že práve oni v týchto podmienkach zvíťazia? Úprimne, celému tomu príbehu príliš neverím. Smer celé roky predával voličom stabilitu, istoty a schopnosť vládnuť. Predčasné voľby by boli pravým opakom všetkého, čo o sebe tvrdil. Nehovoriac ani o tom, že ešte mnohým jeho kamarátom hrozí basa.