tie inteligentnejšie časom prehliadnu vlastnú nemohúcnosť a projektujú tie svoje egá kamsi vyššie – do autorít. Autorít, ktoré im majú poskytnúť „krytie“ a „status“. Status „pravdy“ a „moci“. Však tie prachy snáď prídu ex post tiež, veria podaktorí.

Autoritou Najvyššou, Ego všetkých eg, je pre nich „ON“, dúfajú a veria. Odlíšiť naozajstnú vieru od účelovej je neľahké. Podobne, ako odlíšiť pozérstvo a pokrytectvo od úprimnosti. Hlupáctvo nechajme bokom, je neliečiteľné.  S pokrytectvom je to jednoduchšie: Pošlite pokrytcov na naozajstné bojisko, a je upratané. Nepôjdu!  

Existujú, samozrejme, aj odhodlaní bojovníci z opačnej strany hodnotového, keď už mám použiť to silné slovo, spektra, aké vyznávam. Niektorí si hovoria „Boží bojovníci“ a ponúkajú, občas „Veľkému EGU“ rovno svoje životy. Svoje, či životy inovercov či bezvercov, alebo rovno satanov. Aktuálne ich vidíme v akcii napríklad na Blízkom východe, alebo v Rusku. Čo s tým?

Citujem Parašat, teda pasáž Tóry, Softim, čo je jedna z možných verzií odpovede.: „… ten, který je bojácný a zbabělý, ať se vrátí domů, aby jeho bratři neztratili odvahu jako on“ (Devarim 20,8).“ A ďalej: „Ramban cituje názor Baal Halachot Gedolot, že tento verš je započítáván jako jedno ze 613 micvot - přikázání! Bojácný, vystrašený voják nemůže zůstat se svými spolubojovníky, aby jeho slabost neovlivnila jejich odvahu v době bitvy.“

Opýtal som sa Michala, priateľa, ktorý ma zasväcuje do judaizmu: „Volání po míru apeluje na bojovníky a boj se zbraní v ruce. Paradox?“ Odpovedal: „Ne, je to další lekce B.ha.“