prvá veľká kríza, ktorej čelí nová vláda Pétera Magyara, dokonale ilustruje katastrofálne dedičstvo Orbánovho režimu v oblasti energetiky, ale aj ochrany životného prostredia. Nízka hladina Dunaja prinútila Maďarsko k bezprecedentnému kroku, museli skoro úplne odstaviť jadrovú elektráreň Paks – z ôsmich generátorov v štyroch reaktoroch zostal funkčný len jeden, aby udržali aspoň minimálny výkon, ktorý môže byť kľúčový pri opätovnom naštartovaní ostatných reaktorov. Hrozilo dokonca úplné „vypnutie“ elektrárne, na čo neexistovali ani (katastrofické) scenáre. Odkedy spustili v roku 1982 prvý blok, podľa sovietskych protokolov boli pripravení na postupné odstávky reaktorov kvôli údržbe a navážaniu nového paliva, prípadne kvôli rôznym poruchám, ale úplná odstávka neprichádzala do úvahy. Technicky na to elektráreň ani nebola pripravená, keďže bežne sa reaktory naštartujú pomocou ďalších bežiacich reaktorov. 

Okrem toho by sa elektráreň bez vlastného výkonu stala netto spotrebiteľom elektriny, čo by bol takmer neriešiteľný problém pre energetickú sústavu, kde Paks má približne 40-percentný podiel na dodávkach elektriny. Rozmery problémov ilustruje aj urputná snaha rumunských orgánov udržať v chode aspoň jeden z dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Cernavoda, taktiež pri Dunaji. S cieľom presmerovať a zvýšiť prietok vody ku chladiacemu systému došlo k odstreleniu skaly, k potopeniu štyroch nákladných člnov naplnených kameňom do ramena Dunaja, ako aj k bagrovaniu usadenín z dna rieky. Napokon pravdepodobne ani tieto núdzové technické zásahy nestačili, v čase písania článku už avizovali úplnú odstávku.