som z Popradu. Ako dieťa som chodila na mestské kúpalisko, potom z neho vzniklo Aquacity a chodili sme už len občas. Neskôr som bývala v Petržalke, v Brne, v Regensburgu, chvíľu vo Viedni a teraz v Prahe. Všade som chodila plávať. Nikde sa ma nikto nepýtal, kde mám trvalý pobyt.

Až doma na Spiši. Roky sme jazdili do Spišskej Novej Vsi, tento rok sme uvažovali nad Kežmarkom. Nešli sme. Trvalý pobyt tam nemám.

Nezľahčujem, čo sa stalo. V Spišskej koncom júna ľudia močili do bazéna, kúpali sa bez plaviek a skákali tak, že ohrozovali ostatných. V Kežmarku prišli 28. júna organizované skupiny, robili v bazéne výtržnosti a hlásili sa hromadné krádeže. Personál aj mestská polícia napomínali, nezabralo to. Mesto muselo vypustiť bazény a cez noc rozbehnúť filtráciu, aby na druhý deň splnilo hygienické normy. To nie je vymyslený problém a nikto rozumný nemôže chcieť, aby to prevádzkovateľ nechal tak.

Zaujíma ma, čo s tým urobili. Spišská zaviedla dvojaký cenník, dvadsať eur pre cezpoľného, šesť pre domáceho. Koncom júla to stiahla na desať a odôvodnila to tým, že situáciu už stabilizovali stálou strážnou službou, kontrolami pri vstupe, sanitáciou a spoluprácou s políciou. Čiže zabralo vymáhanie pravidiel, nie cena. Povedali to sami.

Kežmarok od 29. júna pustil dnu len ľudí s trvalým pobytom v meste. Po mesiaci to zmiernil tak, že Kežmarčan si so sebou môže vziať jednu osobu bez pobytu alebo dve deti. Aj to len preto, že sa ozvali domáci seniori, ktorí zrazu nemohli prísť s vlastnou rodinou. A urobil to zmenou prevádzkového poriadku.