množstvo ľudí môže hodnotiť AI ako pravdepodobne vedomú, ako inteligentnú, vnímavú a empatickú v interakcii či partnerskej komunikácii a ako podobnú človeku. Z tejto podobnosti môžu mnohí vyvodzovať aj podobnosť s ľudským prežívaním a prítomnosťou vedomia. Môžu podľahnúť sugestívnej ilúzii alebo šikovnej manipulácii, ktorá sa vydáva za vedecko-technické pokrokové myslenie a proklamuje možnosť vedomia tam, kde ho aktuálne niet. Áno, som si istý, že AI, ktoré bežne používame, vedomie nemá. 

Taktiež som presvedčený, že tí, čo si myslia, že ich AI je vedomá, podľahli ilúzii či túžbam, ktoré sa týkajú vzdialenej budúcnosti, respektíve ktoré patria skôr do kategórie sci-fi. Alebo antropomorficky vniesli predstavu vedomia do stroja podobne, ako prírodné národy kedysi vnímali duchov v stromoch, na kopcoch a jazerách. Považujem za dôležité, aby sme sa ako spoločnosť nevydávali týmto smerom, pretože „pokrokový“ techno-optimizmus v tomto zmysle je podľa mňa stratou kritickosti, autentickej vzťahovosti a obmenou niekdajšieho primitívneho animizmu. Nemajte mi to za zlé, ak si myslíte opak, ale ak neprisudzujeme vedomie automatickému autu, robotom na výrobnej linke alebo programom na modelovanie nových molekúl, prečo ho prisudzujeme práve jazykovým modelom?