Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fedor Gál: Nádych – výdych

.fedor Gál .komentáre

Medzi prvým nádychom a posledným výdychom plynie čas nášho pobývania na tomto svete – život. Každému ten jeho. Uži si ho. Alebo aspoň príjmy a preži. Alebo nepríjmy, ale so vztýčenou hlavou. Alebo...

povedal som nášho, teda nie len môjho, tvojho. To „nášho“ môže obsiahnuť rodinný, generačný... civilizačný aj vesmírny cyklus. Každý z nich má začiatok a koniec. Presnejšie: Koniec a nový začiatok. Jedno aj druhé chceme pomenovať, uchopiť, pochopiť.

Napríklad jazykom piatich kníh Mojžišových – od vzniku všetkého, cez cestu za slobodou a utvárania kultúr, čiže aj ľudstva, vrátane živej aj neživej prírody vôkol. Cesta je podstatná. A osobná i kolektívna navigácia. Navigácia pozitívnou morálkou. Ona samotná je dielom slobodnej vôle. Osobnej aj kolektívnej. A pamäti. Opäť osobnej aj kolektívnej. A nádeje, samozrejme.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite