bola som tam druhýkrát, môj priateľ prvýkrát. Pri The Cure som preplakala poldruha pesničky – atmosféra, ľudia, hudba, hlas Roberta Smitha. Najmä pri piesni Pictures of You. V hlave mi išlo, aké sú pictures of us – teda obrázky o nás. V sobotu ráno sa tam ľudia učili tancovať na slovenské ľudovky, deň predtým hrala Lúčnica. Na prednáške rektora UK o novom občianskom zákonníku bolo plno. Po areáli pobehovali deti, niektoré ešte samé nevedeli chodiť, či posedávali sedemdesiatnici. Jedni moji známi tam mali svadbu, kamarátka sa zasnúbila priamo na pódiu.
Bola tam veda, od SAV po mnohými nenávidený Eset, ktorému sa čudujem, že to so Slovenskom ešte nevzdal. Umenie, kultúra, aj tá ľudová. Slušnosť, tolerancia, bezpečie, solidarita. A áno, aj politika, lebo tá sa nás týka každý deň a všetci máme právo sa o nej rozprávať kdekoľvek budeme chcieť. Pripomínam, že my všetci – my, ktorí sme zdrojom moci v štáte. A hlavne sloboda. Tá, ktorá im tak veľmi vadí.
Aby to neznelo ako reklamný leták: v noci mi bola zima, cez deň sa nedalo vydržať na slnku, v stane som mala kolóniu ucholakov (nie úchylákov, tí tam neboli), na záchodoch občas chýbal toaletný papier a na sprchu bol rad. Zato v toitoike nebolo nič cítiť. Ani v tej nesplachovacej. Neuveriteľné! Dajte za to niekomu metál – tým, ktorí sa o ne starali, aj tým, ktorí ich používali ako ľudia, nie ako zvieratá. Jedlo bolo chutné a lacnejšie než v priemernom bratislavskom podniku, obsluha milšia. Bloček vám vydali pri každom nákupe. Areál s viac ako tridsaťtisíc ľuďmi bol čistejší než centrum hociktorého mesta v pondelok ráno. Nevšimla som si to len ja – Robert Smith povedal, že je to tu ako v Japonsku. Človek, ktorý koncertuje po svete päťdesiat rokov a čo-to už videl. To boli moje obrázky z Pohody.
Pri odchode dali policajti fúkať každému šoférovi. Výsledok z tisícok kontrolovaných: dvaja vodiči nad jedno promile, osemnásti do jedného promile, dvaja cyklisti pod vplyvom. Ak by to takto fungovalo celoročne po celom Slovensku, boli by sme na tom oveľa lepšie, pokiaľ ide o alkohol za volantom, než sme. Pozdravujem starostku obce Malatiná, ktorá to dala na Danka – a tipujem, že jej to prejde rovnako ako jemu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.