slovensko síce dostalo pozvanie na dnešné (13. 7.) rokovanie Koalície ochotných. Rozhodlo sa však neprísť.
To je podstata problému našej zahraničnej politiky. Už to nie je o tom, že nás niekto nepozýva. Pozvanie máme. Len sa ho rozhodneme nevyužiť.
Pýtam sa: Čoho sa vláda bojí? Prečo nechce prísť medzi našich spojencov a suverénne obhájiť svoje postoje pri stole, kde sa rozhoduje o bezpečnosti Európy?
SITA/Teresa Suares/Pool Photo via AP
Odpoveď je jednoduchá. Vie, že jej politika je medzi našimi partnermi neobhájiteľná. Preto je jednoduchšie zostať doma a tváriť sa, že sa nás to netýka. Na dnešnom rokovaní bol aj český aj poľský premiér, no len ten náš očividne nemá čas.
Len je to presne naopak – rozhodnutia o európskej bezpečnosti budú mať priamy dosah aj na Slovensko – či tam sedíme, alebo nie. Rozdiel je len v tom, že keď pri stole chýbame, nemáme žiadny vplyv na ich podobu.
Najväčším „úspechom“ Ficovej zahraničnej politiky je, že Slovensko už nikto neberie ako krajinu, s ktorou sa pri bezpečnostných rozhodnutiach počíta.
Príspevok bol publikovaný na facebookovom profile autora.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.