americkým vlastenectvom však obchádza strašidlo – strašidlo politickej polarizácie. Namiesto toho, aby sme oslavovali lásku k vlasti spôsobom, ktorý nás spája, vytvorili sme dva druhy vlastenectva – každý určený pre jednu polovicu krajiny, pričom jedno vlastenectvo sa stavia proti druhému, akoby im chýbali akékoľvek spoločné základy.
úcta k našej minulosti
Jedno z týchto dvoch amerických vlastenectiev sa pozerá najmä späť s vďačnosťou. Dá sa pochopiť cez slová piesne „America the Beautiful“, ktorá patrí k našim najobľúbenejším hymnickým piesňam od Katharine Lee Batesovej:
Ó, krásna si skrz hrdinov, ktorí sa osvedčili v oslobodzujúcom boji
Ktorí milovali svoju vlasť viac než seba
A milosrdenstvo viac než život!
V tomto vlastenectve milujem Ameriku za to, aká bola a čo predstavovala. Ctím si to, čo zakladatelia dokázali a za čo mnohí bojovali a zomreli. Moja láska čerpá silu zo spoločne prežitých skúseností a spoločnej minulosti – z toho, čo Lincoln nazval našimi „mystickými strunami pamäti“ – a z toho, vďaka čomu bola Amerika od počiatku silou dobra a majákom slobody vo svete.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.